Príroda lieči: Za hlohom pod Predný Choč

František DianSpoznávame RK15.10.2021

V tomto neskorom období už nie je veľa byliniek, ktoré sa ešte dajú zužitkovať, pokiaľ nepatríte medzi pokročilých a zbehlých bylinkárov, ktorí vedia, ako spracovať a využiť napríklad korene kostihoja, lopúcha alebo čakanky, ktoré sa v tomto období zbierajú. Preto sme sa rozhodli vymyslieť vychádzku za niečím, čo sme už spomínali aj v predošlých článkoch.

Hloh obyčajný (hloh) je ker, alebo menší strom, ktorý sa vyskytuje takmer všade. Nájdete ho na medziach, okrajoch lúk, lesoch či húštinách. Lokalita v okolí obce Martinček je plná medzí a húštin s kríkmi, preto sme pre zber tejto plodiny zvolili práve tieto miesta.

V tomto období je ešte vhodné zbierať plody hlohu, pokiaľ už nie sú mäkké alebo zošúverené. Na zber volíme plody, ktoré majú výraznú červenú farbu. Vhodné sú aj tie hnedočervené, avšak skôr na prípravu džemov. Plody zbierame len tie, ktoré nemajú fľaky či kazy. Plody sa dajú využiť na prípravu čaju, podobne ako šípky. Po zbere je potrebné ich očistiť od stopiek a sušiť ich, tak ako aj šípky,niekoľko dní, až kým nestvrdnú. Čaj z hlohu sa pripravuje rovnako ako zo šípok, buď homôžeme podrviť, alebo ho necháme celý. Hloh je dobré kombinovať s inými bylinkami, ktorénie veľmi príjemnú chuť hlohového čaju vylepšia. Plody hlohu sú plné vitamínov, ktoré vieme zužitkovať okrem pitia čajuaj priamou konzumáciou dužiny hlohu. Chuť hlohu je nevýrazná a nepatrímedzi plody, ktoré by sa konzumovali vo veľkom, no už pár bobuliekzjedených počas prechádzky môže byť cenným zdrojom vitamínov. Hloh mápriaznivé účinky na kardiovaskulárny systém či krvný tlak. Jeho
konzumácia však nie je vhodná pri kombinácii s užívaním iných liekov,alebo pri možnýchproblémoch s tlakom či srdcom.

Na prechádzku a zber hlohu sa vyberieme z obce Martinček, kam sa viemedopraviť prímestskouautobusovou linkou z Ružomberka. Odvezieme sa nakonečnú zastávku k obecnému úradu "Martinček,,OcÚ". Zo zastávkypokračujeme v tom smere, ako by pokračoval autobus, keby tu nemalkonečnú zastávku. Nikde neodbočujeme a cesta nás dovedie na okraj obce kbytovkám, za ktorými cesta odbočí doľava k miestnemu družstvu. Pri plotedružstva, popri ktorom vedie cesta, sa nám pri pohľade doprava naskytnevýhľad na Západné Tatry a časť Vysokých Tatier s Kriváňom. Pokračujemepopri plote, z ktorého miestami pretŕčajú kríky so šípkami, ktoré vblízkosti obce radšej nezbierame. Na konci plota cesta znovu odbočídoľava a vedie k ceste, ktorá vychádza z areálu družstva. Pokračujeme ponej smerom doprava k rozostavanej diaľnici D1. Ponad diaľnicu jevybudovaný nový most, ktorý ešte nie je prístupný, preto prejdeme pármetrov pod ním priamo cez násyp stavby s tým, že musíme venovaťpozornosť prípadnému pohybu vozidiel na stavbe. Cesta pomedzi kríky násvedie mierne do kopca a my si môžeme všimnúť, že už aj tu sa nachádzamnožstvo šípkových kríkov. Stúpanie sa zvoľní a v mieste, kde asfaltovácesta začne schádzať mierne doľava,dolu kopcom, pokračujeme priamo pospevnenej ceste. Na tomto rázcestí sa môžeme pokochať výhľadom na hradLikava, ktorý nás striedavo sprevádza už od vystúpenia z autobusu.

Po pár desiatkach metrov prichádzame ku krížu, pri ktorom si môžemeposedieť na provizórnej lavičke. Pokračujeme spevnenou cestou popod krížk poľovníckemu posedu, odkiaľ si priamo v smere cesty všimneme stĺpvysokého napätia, ktorý je pre nás dôležitý orientačný bod. Okolo cestysa nachádza množstvo kríkov, medzi ktorými nechýba ani hloh, ktorý smesa rozhodli zbierať. Okrem hlohu sa tu nájdu aj kríky so šípkami, ktorési môžeme nazbierať tiež. V mieste, kde je pomedzi kríky urobený prechodna lúku, smerom nahor (doprava), vyjdeme na lúku a necháme sa viesťnevýrazným chodníčkom po lúke smerom k spomínanému stožiaru. Napresnejšiu orientáciu možno pomôže to, že zhruba vo výške vedenia je nakonštrukcii stožiara uvedené jeho číslo "52". Chodníček nás dovedie kmiestu, kde si môžeme všimnúť staré drevené oplotenie a za ním vo svahu medzi stromami drevený prístrešok so sedením. V tomto mieste sa nachádzaminerálny prameň so železitou vodou, ktorý je však v zlom stave a zasúčasného stavu sa z neho nenapije azda nik, iba ak lesná zver. Nakríkoch okolo prístrešku nájdeme hloh alebo šípky. O pár metrov ďalejsme natrafili aj na trnky. V tomto období si v uvedenej lokalite môžemenazbierať aj borovicové šušky, ktoré po vysušení môžeme použiť na výrobuadventných vencov či vianočných ozdôb. Nachádza sa tu aj množstvoliesok, no oriešky sme tento rok nenašli.

Naspäť sa vraciame rovnakou trasou a môžeme si vychutnávať výhľady načasť Veľkej Fatry s dominantným Malinným nad Ružomberkom, na vrch Mníchs obcou Martinček, alebo hrebeň Nízkych Tatier s Poludnicou, Krakovouhoľou, Sinnou, Bôrom, Ďumbierom, Chabencom a Salatínom.

Táto lokalita mala pre nás aj jedno veľké mínus a to bol výskyt odpadkovna trase. Doposiaľ sme z trasy vždy odniesli len pár maličkostí.Tentokrát sme toho odniesli o niečo viac a ešte tam aj niečo ostalo.Veríme, že sa nami necháte inšpirovať a pri vychádzke do tejto lokalitynám pomôžete z tohto pekného miesta postupne odniesť všetko, čo tamnepatrí, aby sme svoje okolie objavovali šetrne a pomohli mu zostaťtakým, aké je teraz aj pre potešenie budúcich generácií. Pretožeobjavujeme udržateľne s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko.

Na záver by sme ešte radi upriamili pozornosť na zaujímavý Kostol sv.Martina, ktorý sa nachádza pár minút od začiatku / konca našejvychádzky. Pod kostolom môžeme vidieť to, ako miestne prírodné danosti ašpecifické podmienky miestni obyvatelia využívajú pri stavbáchpivničiek, ktoré sú ukryté pod malými strieškami pri kostole. V prípadezáujmu o návštevu kostola si stačí na informačnej tabuli pri kostoleprečítať, kam treba zájsť, alebo komu je potrebné zavolať.

Text pre Vás pripravili Milan Kolčák a Ján Benčík z Informačného centraRužomberok.

Článok je štvrtým zo série článkov s podtitulom Príroda lieči. Pôvodnútlačovú správu a predchádzajúce články nájdete tu: https://visit.ruzomberok.sk/co-robit/priroda-lieci/