Prvé volejbalové ihrisko

František DianSpoznávame RK26.2.2023

Zakrátko si ho osvojilo množstvo vyznávačov v uliciach mesta a v športových kluboch. V tridsiatych rokoch minulého storočia bol volejbal taký populárny, že predbehol v záujme i futbal. V turnajoch sa stretali družstvá ulíc mesta a klubov. Najväčšiu slávu na Slovensku získal prostredníctvom športovej organizácie OROL Ružomberok, ktorej volejbalisti patrili k najlepším na Slovensku. Nehynúcu zásluhu na začiatkoch volejbalu v našom meste mal gymnaziálny profesor Ján Sladký.

Najstarší, už nežijúci gymnazisti, ktorým hra volejbalu učarila, si na profesora Sladkého takto spomínali. „Bolo to v jeden slnečný deň v roku 1924, keď sa na dvore ružomberského gymnázia pri kláštore objavili dva drevené stĺpy zasadené do zeme a medzi nimi napnutá riedka sieť.

Na obidvoch stranách siete boli hrubými čiarami vysypaným vápnom ohraničené polia. Popri sieti v označených poliach veselo poskakovali ružomberskí študenti a udivovali svojou hrou okolo stojacich divákov. Volejbal !“ Takto sa začala rodiť história hry volejbalu v gymnáziu a zakrátko zachvátila nadšencov v celom meste. Hra, ktorá preslávila Ružomberok a ktorú pri udomácnení pokrstil profesor Ján Sladký. Už iba najstarší žijúci spoluobčania si na profesora Sladkého môžu spomenúť. Pripomeňme si jeho osobnosť, po ktorej vedenie mesta nechalo pomenovať jednu z ulíc.

Ján Sladký (1882 – 1966)

Pochádzal z Moravy a do Ružomberka prišiel hneď po vzniku Československa (1918), aby v gymnáziu vyučoval biológiu. Bol absolventom Karlovej univerzity v Prahe, kde vyštudoval biológiu. Jeho hlboký záujem o telesnú výchovu a šport ho predurčili k tomu, že vedenie gymnázia sa nerozpakovalo prideliť mu aj vyučovanie telesnej výchovy. V gymnáziu pôsobil v rokoch 1918 – 1940 a po nútenom odchode, po skončení vojny znova v rokoch 1948 – 1954. Miloval prírodu Liptova. Poznal každú dolinu, minerály, horniny. Svoje vedomosti a skúsenosti publikoval v početných odborných článkoch. Ako dôchodca svojou odbornou prácou prispel k rozširovaniu prírodopisných zbierok v Liptovskom múzeu. Ale jeho najväčšie zásluhy sú v rozvoji telesnej výchovy a športu v Ružomberku. Po vzniku TJ SOKOL Ružomberok sa stal jeho členom a mnohé progresívne metódy zo Sokola využíval pri vyučovaní telesnej výchovy gymnazistov.

To neboli len hodiny povinnej telesnej výchovy, ale študentom sa venoval aj popoludní. Bývalý reprezentant ČSR v basketbale, Ružomberčan Boris Lukášik, vo svojich spomienkach vďačil profesorovi Sladkému, že vďaka športovaniu v gymnáziu mal všestranný základ pohybovej prípravy, čo mu pomohlo presadiť sa v reprezentácii. Pán profesor viedol študentov k atletike a pod jeho vedením vyrástlo viacero dobrých atlétov. V roku 1930 vyhliadol terén na Kalvárii, navrhol a pomáhal vybudovať prvý skokanský lyžiarsky mostík. Miloval basketbal. Na každom zápase chlapcov v Sokolovni bol prítomný a od usporiadateľov mal vopred v preplnenej telocvični vyhradenú stoličku. Po maturitách absolventov – basketbalistov sa im vyznal, že „ Nikdy dovtedy basketbal nevidel a nedeľné zápasy boli pre neho sviatočným dňom.“ Bol osobnosťou v gymnáziu a v celom meste. A taký ostal v spomienkach najstarších žijúcich absolventov.