Prvý gramofón v Černovej

František DianSpoznávame RK24.1.2021

Kroniky a monografie obcí sú žriedlom poznania minulosti, životnými poučeniami, ale aj pousmiatím nad počinmi a huncútstvami našich predkov. A každá z dedín okrem ťažkého života, útrap a sužovania , zažila aj radostnejšie príbehy zo skutočného života. Nie ináč tomu bolo aj v Černovej. Verím, že sa Černovčania nebudú hnevať, keď z ich monografie zverejníme niektoré zaujímavosti na pobavenie a pousmiatie. Veď nie každému bolo umožnené prečítať ich monografiu.

V ťažkej a smutnej dobe po černovskej tragédii nemali ľudia chuť na veselosť a zábavu. Predsa sa však naskytla príležitosť oživenia každodenného života. Od roku 1911 Jozef a Vendelín Juskovci vlastnili prvý gramofón v dedine. Zrejme na ručné natáčanie, lebo elektrika ešte zavedená nebola. Z obloka ich domu púšťali nedeľné „koncerty“, ktoré chodila počúvať celá dedina.

Na kamenistých uliciach začali jazdiť prví bicyklisti Ondrej Bačkor a Eduard Lejko. V tom roku do Černovej po prvý raz prišlo osobné auto, v ktorom sa doviezol fabrický lekár.

V obci existovala funkcia richtára, kantora a bachtára – bubeníka. Bubeník v noci chodil po dedine a hlásil čas, ako v každej inej dedine. Ten černovský okrem toho hlásal: „...Opatrujte sliepky, husi, lebo vám ich tchor podusí. A vy staré drgalnice, sadajte si pod praslice. A vy mladé ešte spite, veď sa vy dosť narobíte.“

Jedna z veselších príhod sa udiala 27. septembra 1936, kedy v sprievode Andreja Hlinku Černovú navštívil prezident ČSR Eduard Beneš. Mimo iných ho vítal aj bývalý richtár Černovej Ján Urban – Černek. Pri svojich privítacích slovách uviedol miesto „Vďaka Bohu, že ste ku nám prišli...“ povedal „Žál Bohu, že ste ku nám prišli...“ Situáciu zachraňoval A. Hlinka a sám sa ujal privítacej reči. Ale J. Urbanovi to hladko neprešlo. Chlapi v krčme ho často podpichovali: „No, privítaj nás !“

V roku 1929 vydala obec obecný poriadok, „ktorý sa nevstahuje len narok 1929 ale platý do nekonečna.“ Vieme, že už dávno neplatí, lebo doba sa zmenila. Napriek tomu niektoré jeho ustanovenia si pripomenieme v dobovom jazyku, ako boli napísané.

- „Od 1.Mája do 16. Augusta na Lúkach žjaden statok neslobodno pást po 16. Auguste len vtedi keď neprší Dážď.

- Do pola a na medzi deťom a ženámje prísne zakázanvô. Dosvojho alebo na cudzie toje vilučne jednoato isté. Za dety zodpovedajú rodičja. Len vtedi ked bude dovolenvo Švábku vipliet tojest ked sa bude okopávat po prví krát. A potom Dalej nie aš kýmsa ňebude kopat.

- Do Švábok kedsa budú kopat statok misí byt uviazaný. Anie pustit a Tlačit Švábku tosa prisné trestá.

- Fodbálovanie na Lúkach sa tiež prísne stíha a trestá.

- Járok dolu dedinov nesmie byt zahádzaný pšiliakov blachov tojest hrnce misi krpce, a pšiliaká zdochlina a handri každí občan je poviní tento poriadok udržat pred svojim domom. A povinostov je tiež dačo také oznámit P. Senátorovi.

- Žjadame Ct. Občanov aby Obecnie poriadky boly čím naj ochotnejšie plnenie, tojest Járok čistit cesty opravovat pasienky čistit a. t. d. ďeti niže 14 rokov nezodpovedaju práci tej. Dalej dávása navedomia chtosa tomuto Bude protivit tensa tresta na 20. K. č. Chto zaplatý dobrovolne ten platý 10 K. č.

- Kravi a Voli poprví raz sa vyhanajú pod Stránu anie na Lúky niže dedini tam je určené miesto nato.“

V Černovej dňa 1/V.1929