Purga, pílus, kampa

František DianSpoznávame RK15.6.2025

Detský vek je obdobím mohutnej obrazotvornosti a fantázie. Najlepšie sa to prejavuje v detských hrách a hračkách. Hry sa stávajú neodmysliteľným sprievodcom detstva až do pubertálneho obdobia. Hry dávajú dieťaťu pocit slobodného prejavu svojej osobnosti a životnej plnosti, po ktorej túži, ktorú by nikde inde nemohlo nájsť.  

Medzi najobľúbenejšie hry detí mladšieho školského veku patria pohybové hry. Možno ste  podľa vlastných detí a vnúčat postrehli, že dieťa neposedí, poskakuje, pohybuje sa, pobeháva, proste potrebuje pohyb. Vekom jeho pohyb ustáva a z detských hier sa začína orientovať na iné, aj športové hry, ale hravosť, súťaživosť a záujem o hry ostávajú.

V minulosti sa deti, ak mali voľný čas a nepomáhali v domácnosti, hrávali na dvoroch, pri dome, na ulici, na lúkach, na okraji lesa a často aj pri pasení dobytka. Mnoho hier kopírovalo činnosť dospelých, spoločenské udalosti, rozprávky, alebo len vymyslené činnosti. Niektoré pohybové hry boli viac pre chlapcov, iné pre dievčatá a boli aj hry ako naháňačky, skrývačky, ktoré nerozlišovali pre koho sú určené. Deti sa nenútene naučili behať, skákať, hádzať, chytať, preskakovať, šplhať po stromoch a pri tom rozmýšľať. Čo bolo pri všetkých hrách dôležité, nerobili to z donútenia, ale z prirodzeného záujmu, chcenia.

Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia som ako pridelenú tému diplomovej práce dostal námet na „Ľudové hry dolného Liptova.“ Prostredníctvom študentov gymnázia som od ich rodičov a starých rodičov zbieral popisy starých pohybových hier. Navštívil som Domov dôchodcov v Likavke, kde som od babičiek a dedkov získal ďalšie popisy hier. Podarilo sa mi zhromaždiť popis väčšieho počtu hier.  Niektoré sa vo viacerých dedinách s malými obmenami opakovali, alebo inak nazývali. Možno pri čítaní názvov hier si aj vy spomeniete na svoje detstvo a vybavíte si chvíle, kedy ste sa s radosťou a vervou oddávali hre so svojimi kamarátkami a kamarátmi.

Vrátim sa k trom pojmom v nadpise príspevku. Purga bolo drievko (12-15 cm) na oboch koncoch zašpicatené. Pílus bola lopta urobená z načesanej volskej, alebo kravskej srsti, niekedy zo starých handier popreväzovaná špagátom, alebo drôtom. Kampa bola plochá doska (asi 50 cm), rôznej šírky na jednom konci zúžená, aby sa dala uchytiť. Ňou sa odbíjala lopta, alebo pílus.

A ako sa v jednotlivých dedinách deti hrávali? Uvedieme iba niekoľko príkladov hier. V Stankovanoch to bola hra na šibenicu, na tretieho. V Rojkove na vojnu, Ľubochni na Honza, Hubovej na smrdikožku, o Jánošíka, na somára, na kolembabu, s purgou. Vo Švošove na zbojníkov a žandárov, v Hrboltovej na stajku, Černovej na kotrmelce. V Ružomberku na preteky fúrikov, na vtáčnika, na hru s hrncom, o hada, o žabku, behanú. Na Vlkolínci na slepú babu, v Likavke na blchu, v Bielom Potoku na zaháňanú, na riesolu, na kampu, na stoličku. V Liptovskej Teplej na purgu, skrývačku, na longa-méta, o sviňu. V Ludrovej o pílus, kokles -čo chceš, Liptovských Sliačoch boli hry aj so spevom na Adama, A ty Hana stoj v kole, o reťaz, o guľky. V Liptovskej Lúžnej na jastraba, komendáš, Liptovských Revúcach o kozu, Liptovskej Osade o drievko, Liptovskej Štiavnici na vlka a húsky. Tak by sme vo vymenovávaní hier detí Liptova mohli pokračovať. 

Myslíte si, že dnešné deti poznajú niektoré z menovaných hier? Možno áno a aj sa hrávajú a možno nie. Hrajú sa už iné hry. Všeobecne však platí, že behanie, hádzanie, skákanie a šplhanie na stromy ustúpilo v mnohých prípadoch športovým hrám, čo je rovnako chvályhodné. Menej je prijateľné, že často jedinou, nepohybovou, hrou je hranie sa s mobilom, alebo na počítači. To určite telesnému vývoju detí a mládeže  neprospieva. Vyrastá nám generácia ľudí, ktorým prejsť pešo 2-3 km bude neprekonateľnou prekážkou. Zvyšujúci sa počet obéznych detí veští v budúcnosti množstvo civilizačných ochorení.