Putovanie v čase

František DianSpoznávame RK29.11.2020

Dňa 11. decembra 1993 bol Vlkolínec na kongrese UNESCO zapísaný do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Ročne ho navštívi do 100 000 turistov z celého sveta. Chválime sa ním, zveľaďujeme ho, píšeme o ňom, maliari ho zvečňujú na obrazoch a je vďačným objektom fotografov. Poznáme však jeho minulosť a jeho okolie?

Prvé písomné správy o Vlkolínci pochádzajú z polovice 15. storočia. To už existoval rovnako ako uhliarska, či banícka osada Zamrzlô, niekde v doline Matejkových, o ktorej dnes, na rozdiel od Vlkolínca, nieto ani pamiatky. Názov dostal od prítomnosti vlkov v okolitých horách. Nikdy nepatril k veľkým osadám, veď vznikol v nehostinnom, horskom prostredí. Ešte aj v polovice 16. storočia sú v osade popisované len štyri hospodárstva. Ale život v tejto časti ružomberského chotára nezačínal v stredoveku. Tu, alebo v najbližšom okolí žili ľudia už pred našim letopočtom. Nad Vlkolíncom na vápencovom vrchole kopca Sidorovo /Žiar/ bádatelia a archeológovia objavili hradisko z obdobia 0 – 300 rokmi pred Kristom. A nebolo to jediné hradisko. Podobné boli prebádané na Prednom Choči, v Liskovej, Liptovskej Štiavnici, Ludrovej... Bádatelia tvrdia, že na každom liptovskom kopci v blízkosti potokov a rieky nájdeme hradisko. Život na tomto mieste nad Vlkolíncom pulzoval skôr, ako na známom hradisku na Mníchu.

Hradisko na Sidorove v tej dobe však nebolo stále obývané. Slúžilo ako útočisko ľudí, ktorí bývali v osade niekde pod kopcom, možno v miestach Vlkolínca, možno inde. V čase nebezpečenstva, náhleho nájazdu cudzích, nepriateľských kmeňov /možno Keltov/ sa uchýlili do bezpečia na hradisko. Prvý výskum lokality už na konci 19. storočia objavil pozostatky dvojitého opevnenia, pieskovcové platne, zásobné hniezdo na opracované okruhliaky a gule do prakov, množstvo keramických črepov. Skúmanie pokračovalo aj v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia a potvrdilo predchádzajúce závery výskumu. Literatúra uvádza aj nález dvoch celých súdkovitých nádob z hrobovej výbavy, ktoré sú uložené v Národnom múzeu v Budapešti. Kedy hradisko zaniklo, či bolo zničené sa nevie. Rovnako sa nepozná osud obyvateľov vtedajšej doby. V rozmedzí storočí pred Kristom a po Kristovi o živote v tejto oblasti zatiaľ nevieme nič. Niečo však s určitosťou môžeme potvrdiť. Užívanie územia v 700-ročnom Ružomberku nezačínalo v 14. storočí. Ľudia na tomto území žili svoj život už dávno predtým.