Regulácia riek trvala štyridsať rokov

František DianSpoznávame RK28.1.2024

V prvopočiatkoch osídlenia nášho mesta sa prví obyvatelia usadili  na sútoku riek Revúcej a Váhu. Bolo to rozumné. Voda bola nevyhnutnosťou ich žitia a poskytovala im aj obživu. V priebehu roka, v čase častých záplav, boli obe rieky nespútaným živlom a obyvateľov donútili stavať si príbytky ďalej od riek. Pri povodniach si voda vytvárala vlastné korytá, nánosy tvorili početné ostrovčeky, podmývala brehy, ohrozovala príbytky, hospodárske budovy , ničila úrodu na poliach. Tak to trvalo storočia. Ľudia si na to zvykli a so škodami sa zmierili.

Až po vzniku prvej Československej republiky (1918) sa začalo uvažovať o regulácii oboch riek pretekajúcich cez Ružomberok. K prvej úprave toku Revúcej došlo v roku 1922. Zo štátnej dotácie bol upravený tok rieky pri Zelenej ulici. Bola to časť rieky medzi súčasným mostom ponad Revúcu na konci Podhory až po kaštieľ sv. Žofie. Neostalo iba pri tejto úprave. V roku 1925 Ministerstvo poľnohospodárstva ČSR vyčlenilo po milióna korún, za ktoré sa upravila nábrežná stena na Sihoti, kde voda aj pri menších záplavách ohrozovala príbytky ľudí. Kým na jednej strane toku rieky brehy budovali, voda sa vylievala na inom mieste, konkrétne na Plavisku.

Nikdy nebol dostatok prostriedkov, aby práce na regulácii pokračovali systematicky a bez prerušenia. Od roku 1930 začala regulácia aj na rieke Váh. V roku 1938 bolo koryto Váhu upravené od korytnického mosta pri Supre až po prítok Revúcej do Váhu. Takto to po častiach a prerušeniach pokračovalo , kým vojna práce nezastavila. Je potrebné si uvedomovať, že regulácia si vyžadovala rozsiahle kamenárske práce na vysokých brehoch oboch riek. Výsledky na dokonalom zvládnutí prác vidíme dodnes. Po skončení vojny ku koncu päťdesiatych rokov práce na regulácii oboch riek zintenzívnili. Súviselo to aj s tým, že v roku 1950 bol do užívania odovzdaný železobetónový most spájajúci železničnú stanicu s hlavnou cestou. A v roku 1965 bol dokončený nadjazd a most z Dončovej ulice v smere na Oravu a do Poľska. Regulácia Váhu postavením mosta bola ukončená.

Už v predchádzajúcom roku bola ukončená regulácia Revúce a postavený nový most ponad rieku pri Hoteli Savoy. V novinách „Nový Liptov“ (č. 39/1964) vtedy napísali. „Obyvatelia Ružomberka majú ešte v živej pamäti vyčíňanie Revúcej v rokoch 1958-60. Hlavne v roku 1960 táto rieka ako neposlušné, roztopašné dieťa , voľná, nespútaná ako bujný tátoš, vylievala sa z koryta a brala sebou všetko, čo jej prišlo do cesty. Nivočila polia, lúky, ba aj domy... Tvrdý to bol oriešok dať divokej Revúcej opraty. No kamenári z Dovalova a Likavky, betonári a tesári z Revúc a Černovej si poradili. Teraz sa chystajú stavbu odovzdať o mesiac skôr, ako ukladal plán. Robotníci pod vedením stavbyvedúceho Hálku a majstra Kunu majú radosť. Akoby aj nie, veď vybudovali dielo v hodnote niekoľkých miliónov korún. A neboli to zbytočne vyhodené peniaze. Teraz už ľudia bývajúci blízko Revúcej môžu pokojne spávať. Aj keď by hladina vody stúpala, už nikomu nehrozí nebezpečenstvo.“

Po viac ako štyridsiatich rokoch boli úpravy oboch riek ukončené. Ale obavy zo záplav pominuli až postavením priehrady Liptovskej Mary. A hoci rieka Revúca ešte pri prietrži mračien občas pohrozí, také záplavy v jej okolí, aké boli v minulosti pred jej reguláciou sa už nestávajú.

Fotogaléria