Rómovia

František DianSpoznávame RK11.9.2022

Dlho sa tradovalo, že pochádzajú z Egypta. Hovorili si, že sú kniežatá z Malého Egypta (Grécko). Štúdiom ich jazyka sa dospelo k poznaniu, že ich pravlasťou bola severozápadná India. Prví Rómovia sa na Slovensku natrvalo usadili v 15. storočí na Spiši. Ľudia ich zhovievavo prijímali ako pútnikov. Až neskoršie vzhľadom na spôsob ich života a neprispôsobenie sa, ich začala západná Európa odmietať. Majú svoju osobitú kultúru, reč, návyky a spôsob života odlišný od života stredoeurópskeho. Integrovali sa do našej mestskej spoločnosti a nie sú s nimi také problémy, ako v niektorých osadách a dedinách východného Slovenska.

Rómovia. V kronike mesta je prvý zápis o Rómoch z roku 1606, v ktorom „mesto vyzvalo vajdu Ondreja, aby vo svojej kolónii udržiaval poriadok a zabránil cigánom v meste kradnúť.“ Dá sa predpokladať, že prvá „cigánska osada“ bola niekde v blízkosti dnešnej Poľnej ulice, lebo táto ulica až do konca 19. storočia mala pomenovanie „Cigánska ulica“. Ďalej v kronike v roku 1661 je uvedené, že mesto povolilo ďalším štyrom rómskym rodinám usadiť sa v meste a poverilo ich pálením vápna pre potreby mesta. Život Rómov nebol nikdy ľahký a jednoduchý. Nie každá spoločnosť a krajina ich vedela prijať.

V Likavke v roku 1901 obec vybrala pasienok medzi vyšným a nižným mlynom za priestor pre bývanie Rómov. Rozvetvené rodiny neostali na tomto mieste dlho. Počas Slovenského štátu v roku 1941 im príbytky zvalili a niektoré rodiny sa presťahovali na vyhradený priestor – pod Kuskovu vilu. Iné rodiny sa vysťahovali zo Slovenska mimo iných krajín aj na Ukrajinu. Keď za socializmu zamestnanci BZ VIL organizovali zájazd do Sovietskeho zväzu, v Užhorode sa stretli s Rómami, ktorí sa z Ružomberka v čase vojny vysťahovali. Ani „cigánska osada“ pod Kuskovou vilou neostala nadlho. V roku 1964 vláda nariadila likvidáciu „cigánskych osád“ a Rómovia z okolia Ružomberka sa poväčšine presťahovali do starých domov na Podhoru.

Aj v Liskovej v blízkosti železničnej stanice bola „cigánska osada“. Žilo tu šesť rodín a najpočetnejšia bola rodina Pušková, ktorá mala osemnásť detí a iba jednu dcéru menom Voda. Manželka mala asi 120 kg a manžel ešte v sedemdesiatke mal milenku. Pracovali v kameňolome a doma sa venovali kováčstvu. Mali vlastnú kapelu, ktorá príležitostne vyhrávala na rodinných oslavách a svadbách. Tu žili až do roku 1962, kedy v osade vznikol požiar, ktorému za obeť padli všetky búdy. ONV v Ružomberku rozhodlo o presťahovaní rodín na Podhoru. Niektorí osadníci kúpili v dedine staršie rodinné domy a dodnes ich po opravách užívajú.

Aj medzi Gombášom a Ružomberkom bola pri ceste osada Rómov. Keď sa v roku 1926 rozširovala cesta z Kraľovian do Ružomberka chatrče v osade museli ustúpiť. Keďže Gombáš (Hubová) nemal voľné bývanie , pridelili im pozemok pri Studienkach , kde sa mohli presťahovať. Rómovia však nechceli bývať mimo dediny a sťažovali sa aj na úrade v Ružomberku, ale nepochodili.

Ďalšie desaťročia žili Rómovia na rôznych častiach mesta. V súčasnosti ich komunita je viac sústredená na Textilnej a Považskej ulici, ale aj v iných častiach mesta. Väčšinou pracujú, žijú svoj život a vedenie mesta nemá s nimi väčšie problémy. O ich životnej úrovni svedčí aj skutočnosť, že pomníky zosnulých Rómov na cintoríne sú honosné, udržiavané a prevýšia aj mnohé iné pomníky. Rómovia sa stali integračnou súčasťou obyvateľov mesta a záleží len na nich, ale aj na nás, ako ich budeme posudzovať , aké budú naše vzájomné vzťahy.