Ružomberské bankové budovy

František DianSpoznávame RK15.12.2018

Prvý peňažný ústav, židovskú Ružomberskú sporiteľňu založili v roku 1869. V banke sa sústreďoval prevažne maďarský a rakúsky kapitál. Prvú významnejšiu slovenskú banku v roku 1879 založili Peter a Daniel Makovický a pretrvala až do centralizácie bankovníctva v rokoch 1948 – 1950. Banka v čase svojho vzniku dostala pomenovanie Ružomberský účastinársky úverový spolok. Po vzniku ČSR v roku 1919 si zmenila názov na Slovenská banka. Spočiatku sídlila v dome Makovických na Podhore /označený pamätnou tabulou/. Rozvoj banky si žiadal nové priestory – novú budovu. Tak v roku 1903 podľa projektu M. M. Harminca vybudovali na Podhore č. 33 novobarokovú budovu, ktorá s menšími dispozičnými úpravami prešla v roku 1936. V súčasnosti je v nej umiestnená Mestská knižnica . Budova je poschodová, podpivničená, s dôrazom na architektúru priečelia. Pôdorysne je riešená ako trojkrídlový objekt v tvare písmena U s vnútorným dvorom. Západné a východné krídlo má dvojtraktovú dispozíciu a severné krídlo je priečny jednotrakt. Vstup z ulice vedie do chodby a schodiskovej haly s dvojramenným samonosným schodiskom s kovovým ornamentálnym zábradlím. Priečelie je štvorosové, ukončené atikovým štítom. Reliefna štuková výzdoba na spôsob erbu je uplatnená v oblúkovom prevýšení atiky, na ktorej pôvodne stáli kovové vázy.

V roku 1907 boli v Ružomberku tri banky: židovská sporiteľňa, evanjelická úverová banka a katolícka priemyselná banka. Priemyselná banka mala 10.3.1907 valné zhromaždenie. Pri voľbe novej správy banka sa dostala do rúk maďarských liberálov. Účastinári boli vývojom v banke zaskočení a tak na porade 25.3.1907 založili novú Ľudovú banku v Ružomberku. Pri založení celá banka sídlila v malej izbe na Mostovej ulici. Po založení filiáliek na Spiši a v Poprade sa banka rozrástla už pred 1. svetovou vojnou patrila medzi najväčšie ústavy Horného Uhorska. V roku 1914 kúpila Ľudová banka pôvodný dom na Mostovej ulici a dala si ho prestavať podľa svojich potrieb na sídlo banky. Pri výtvarnom riešení uličnej fasády našli uplatnenie geometrické vzory, odkazujúce na vplyv viedenskej secesie. Symbolika včelieho úľa a skratka ĽB v hornej časti fasády prezrádzajú účel stavby. V roku 1948 bola budova prestavaná podľa projektu J. Švidroňa pre slovenskú Tatra banku. Od roku 1950 bola adaptovaná pre potreby obchodného domu, aby po roku 1999ju obnovili v pôvodnom výraze. Je to trojpodlažná, čiastočne podpivničená stavba s podkrovným priestorom. Trojkrídlová v tvare písmena U. Objekt je zastrešený kombináciou manzardovej a sedlovej strechy. Ešte do nedávna slúžila budova svojmu účelu.

V rokoch 1930- 1931 bola postavená budova filiálky Národnej banky československej na rohu Dončovej ulice /dnes poliklinika Ruža/. V čase svojho vzniku budova zodpovedala novodobým nárokom na bankové budovy a je dielom pražského architekta Vladimíra Fischera. Stavbu postavil ružomberský staviteľ Jozef Peško. Trojpodlažná budova je postavená v duchu umiernenej moderny na klasickom základe s kamenným obkladom v prvom nadzemnom podlaží, rizalite a rámovaní okien. Priečelie je členené veľkými oknami a akcentované trojosovým rizalitom s pásmi figurálnych bronzových, čiastočne plno plastických reliéfov s alegorickými motívmi. Je dobre, že po rokoch chátrania našla budova svoje uplatnenie a príjemné prostredie pre návštevníkov lekárov.

Určite je zaujímavé, že žiadna z postavených bankových budov neslúži svojmu pôvodnému účelu. A existujúcich deväť, či desať bánk na území mesta sídli v prenajatých priestoroch.