Ružomberskí ochotníci

František DianSpoznávame RK9.10.2022

V druhej polovici 19. storočia sa po území našej krajiny začali zjavovať kočujúce divadlá, cirkus, artisti, aby mešťanom poskytli trocha zábavy a rozptýlenia. Ak zavítali do Ružomberka, dlho sa tu nezdržali, lebo mesto nemalo pre ich dlhší pobyt podmienky. Napriek tomuto konštatovaniu, prvopočiatky „divadelníctva“ v našom meste začali oveľa skôr, v piaristickom gymnáziu. Už v roku 1730 hrali študenti krátke „divadelné hry“, v ktorých sa precvičovali z rétoriky a latinčiny. Námetmi hier bola spravidla náboženská tematika.

Pamätnou historickou udalosťou je prvé divadelné predstavenie prvého ochotníckeho súboru v Ružomberku. A dôležité je zdôrazniť, že sa odohralo v hovorovej slovenčine. Ružomberská študujúca mládež v dome Petra Makovického v roku 1868 nacvičila a odohrala hru „Kto zaplatí nohavice“. Uvedená udalosť neostala bez povšimnutia ani v novinách „Pešťbudinské vedomosti“, v ktorých Karol Krčméry obšírne opísal pre mesto pamätnú udalosť. Ale až do vzniku Československa (1918) sa slovenský divadelný život boril s ťažkosťami. Potom, ako by sa vrece roztrhlo s ochotníkmi. Kraje, v ktorých o divadle predtým nechyrovali v krátkom čase predstavili stovky divadelných hier. Ani Ružomberok nezaostal. Dokonca v roku 1919 bola snaha postaviť v meste budovu divadla a vytvoriť stály divadelný súbor. V meste začali pôsobiť ochotníci združení v Katolíckom kruhu, v Občianskej besede, v športových organizáciách Sokol, Orol, Makkabea, RTJ, v Matici slovenskej, v Červenom kríži, v Živene, v Remeselníckom spolku, vo vojenskej posádke, v školách , u hasičov... Predstavenia hrali v Kine Apollo, v Hoteli Mýto, v miestnosti Priemyselnej banky, v Hoteli u Čavojov, v triedach škôl... A potom od roku 1928 už v postavenom Kultúrnom dome. Napriek enormnej aktivite ochotníkov, naše mesto nikdy nemalo profesionálny divadelný súbor.

Vzmáhajúca ochotnícka činnosť na Slovensku viedla v roku 1922 k vytvoreniu Ústredia slovenských ochotníckych divadiel pod patronátom Matice slovenskej v Martine. Okrem iného cieľom združenia bola aj prehliadka divadelných hier, vtedy nazývaná „Zjazd divadelného ochotníctva.“ Prečo to spomíname ? Lebo v roku 1923 sa deväť najúspešnejších súborov po prvý raz zúčastnilo súťaže v Martine a ružomberský súbor celoslovenskú súťaž vyhral. Nevieme z dobovej tlače zistiť, či to bol súbor Občianskej besedy, alebo miestnej organizácie Matice slovenskej, ktoré boli najaktívnejšie. Časopis „Slovenské pohľady“ (č.12/1924) mimo iného o zjazde ochotníkov v roku 1924 konštatovali. „Z ružomberských hercov vynikal M. Sleziak v Tajovského hre „Tma“, ktorý v roli chlapov z ľudu je iste z najtalentovanejších slovenských ochotníkov a charakterizuje ho svedomité štúdium. Ružomberskí herci, ktorí v minuloročných závodoch zvíťazili, nesklamali ani teraz, ale prvenstvo museli prepustiť svojim súperom.“

Nastáva jesenné a podzimné obdobie. Ochotnícke divadlá v našich obciach začínajú s prípravou, aby cez Vianoce, alebo v inom zimnom čase predstúpili pred spoluobčanov a pobavili ich možno klasickou, a možno vlastnou divadelnou hrou. A tak je to v Liptove a v našom meste už sto rokov.