Ružomberský  papierový  mlyn

Ružomberský papierový mlyn

František DianSpoznávame RK2.10.2022
Július Kurty

Pri zrode myšlienky zriadiť v Ružomberku múzeum stáli bratia Július a Artúr Kürtiovci. Kým po založení múzea sa Artúr stal jedným z riaditeľov, Július ako kustód múzea zodpovedal za jeho zbierkový fond. Pre spomienku na Júliusa Kürtiho prinášame jeden z jeho príspevkov uverejnenom v týždenníku Republikán v roku 1924 (č.28). (Text s malými úpravami uvádzame v pôvodnom jazyku)

„Nemohlo to byť iné, ako tie rumy, ktoré aj dnes vidieť nad továrňou na drevovinu, pri bani na tuf vyše Bieleho Potoka. To dokazuje okrem ústnych podaní i v mestských protokoloch prichodiaci topografický spis „Papiereň pri Jaziercach“, ktoré sa neďaleko toho miesta nachádzajú. Nemožno určiť, kedy povstal tento papierový mlyn. V protokoloch prvý raz spomínaný je v roku 1721 pri topografickom názve „lúka nad papierňou.“ Patril mestu, ktoré dávalo ho do prenájmu podujímateľom. V roku 1751 bol od základov prestavaný. Prvý známy prenajímateľ jeho bol Tomáš Ruberín, ktorý ho mal za ročných 30 zlatých. Po jeho smrti r. 1759 dostala ho do prenájmu za ročných 45 zlatých a dva rysy papieru jeho vdova Mária, vzdor tomu, že Pavel Goldstein núkal mestu za to 50 zlatých.

V septembri r. 1778 vyárenduje mlyn na tri roky papierenský majster Martín Vozník a to za ročných 60 zlatých a tri rysy dobrého papiera pre úrad mestský. Túto zmluvu predĺžili r.1781 na 6 rokov a r. 1787 na ďalšie 3 roky. V roku 1785 pristavia k mlynu novú miestnosť za 44 zlatých. R. 1790 dostáva ho spomenutý Vozník za ročných 60 zlatých na ďalších 6 rokov do prenájmu. V tom istom roku previedla sa oprava mlyna s nákladom 122 zlatých. V tomto poslednom roku žiada od neho mesto, aby vybudoval ku mlynu dielňu sľubujúc mu za to predĺžiť zmluvu a pokryť mlyn šindľom.

V roku 1817 sa mlyn znovu opravuje... Ďalšími prenajímateľmi mlyna boli „Joannes Hlančo z Likavky a Georgius Lukacs z Liskoveg , na ten čas árendátor mestskej papierne.“ V roku 1845, keď urobí sa cesta k mlynu vedúca, spomína sa ako prenajímateľ Michal Kolba, ktorý však ešte toho roku od prenájmu ustupuje a mlyn prenajíma zas Jur Lukáč. Ale už v roku 1847 oznamuje, že je nie v stave „árendu skončiť“. Mesto preto vypisuje nový súbeh, ale hoci to opakuje i nasledovné tri roky, nik sa nehlási a mlyn vydáva zo slobodnej ruky. Rokom 1848 sa protokole zakončujú, neudávajú ďalší osud papierového mlyna, ktorý potom onedlho zanikol.“ Ku mlynu vedúci most, podľa jednej poznámky z roku 1824 mali z polovice udržiavať Vlkolínčania a z polovice Bielopotočania.

Z dobových novín vypísal František Dian

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia