Rybárpoľský kultúrny stánok

František DianSpoznávame RK22.1.2023

Ak sa niekedy zatúlate do západnej časti mesta a vaše kroky vás dovedú pred areál bývalej textilky, pred železničným priecestím po pravej ruke uvidíte areál firmy MONTANA. Stredná generácia si môže pripomenúť, že v tejto budove v poslednom desaťročí minulého storočia bývali bujaré diskotéky a dávnejšie predtým to bol kultúrny dom. V ňom organizovali kultúrne podujatia, oslavy, tanečné zábavy, stužkové slávnosti, výstavy BAVLNA... Mladým ľuďom, ak nejdú do firmy za nákupom, táto stavba nič nepripomenie. Aká je história tohto bývalého kultúrneho stánku ?

Po 2. svetovej vojne v textilke bola bohatá športová a kultúrna činnosť. Kým pre šport sa pripravovala výstavba „všešportového“ štadióna, kultúra nemala pre svoje vyžitie vhodný priestor. Ochotnícke divadlo zamestnancov fabriky hrávalo divadelné hry v kantíne na 1. poschodí (dnes Áčko). Riaditeľstvo vtedajších Slovenských bavlnárskych závodov (SBZ) sa rozhodlo vyznávačom kultúry pomôcť a v rámci svojej výstavby postaviť kultúrny stánok. Problémom bolo, že fabrika nemala dostatok priestoru ani pre vlastné stavby. Riešenie sa našlo. Oproti fabrike pri kostole stáli staré sklady. Bolo to miesto, kde by kultúrny dom mohol stáť. Na novú stavbu by fabrika od štátu nedostala limit na stavebný materiál, ani finančné prostriedky. Tak sa vedenie textilky rozhodlo pre malý podvod (v prospech veci) a stavba bola vedená ako adaptácia skladov. Riaditeľstvo SBZ už v roku 1945 zadalo vypracovať návrh a projekt stavby známej ružomberskej firme Švidroň - Kucbel. S výstavbou sa začalo už v roku 1945 a projektanti museli zohľadniť a prispôsobiť novú stavbu existujúcim skladovým priestorom, čo bolo na škodu pôvodného zámeru.

Výstavba nepokračovala rýchlo. Stavebný materiál sa ťažko zháňal a nadriadené orgány všetko sledovali. Ale ak sa jednalo o výhody pre robotnícku triedu, vedeli prižmúriť oko. Tak, ako mnoho iných stavieb, aj táto mala termín dokončenia k významnému výročiu Slovenského národného povstania (SNP). Všetko smerovalo k tomu, aby 29. augusta 1948 bol kultúrny dom odovzdaný do užívania. Podarilo sa. Sála pre 500 sediacich a 200 stojacich divákov bola v termíne dokončená. Javisko pre divadelné hry dodala firma Maca Pepa Ujen u Sokolnice na Morave. Osvetlenie, rozvody vyhotovili majstri textilky. Tridsať reflektorov, tridsať tlmičov svetla, tri osvetľovacie rampy, 200 žiaroviek... Modernú premietaciu aparatúru, s dvomi automatickými projekčnými prístrojmi dodala firma Loyd-Film Praha, rovnako najmodernejšiu zvukovú aparatúru. To všetko tri roky po vojne, sústredené do malého mesta Ružomberka a fabrického kultúrneho domu. Hotový zázrak!

Keď 29. augusta 1948, v deň výročia SNP, bol kultúrny dom odovzdaný do užívania a rybárpoľskí ochotníci v réžii Ján Hrušku uviedli pôvodnú slovenskú hru Viery Markovičovej -Zátureckej „Za frontom“, okolo budovy bolo ešte postavené lešenie. Pretože kameň na obkladanie budovy z Čiech meškal. Ale vo vnútornom priestore sály sa tlačilo 700 divákov... Aj takto sa stavalo, aj v takýchto podmienkach sa robila kultúra. Pracujúci textilky boli spokojní a nad drobnými nedostatkami sa nepozastavovali, lebo vedeli, že všetko sa dokončí. Potom vyše päťdesiat rokov kultúrny dom slúžil nielen zamestnancom textilky, odborovému hnutiu, ale aj ružomberskej verejnosti.