Ryby, rybičky

František DianSpoznávame RK29.3.2026

Liptovská príroda je očami návštevníkov poctená množstvom chvály a uznania. A právom. Hory a doliny, bystriny, potoky a rieky, skalné bralá sú očarujúce v zimnom i letnom období. Boli časy, kedy v riekach žilo množstvo rýb a od pradávnych čias boli predmetom lovu. Za ostatných 150 rokov znečistenie riek a premnoženie rybolovného vtáctva oslabilo početnosť vodného živočíšstva.

V časoch hojnosti, v roku 1880, bol Viliamom Rowlandom založený jeden z najstarších ružomberských spolkov, Hornouhorský rybársky spolok. Po vzniku Československa (1918) jeho pokračovateľom bol Považský rybársky spolok a po ňom v roku 1932 Liptovský športový rybársky spolok. Od roku 1937 sa zmenil na Liptovské športové rybárske spoločenstvo. Ani po 2. svetovej vojne záujem o rybárstvo nezanikol. Dňa 15. mája 1945 dvadsiatka občanov dolného Liptova založila Okresný športový rybársky spolok v Ružomberku. Postupne boli predsedami spolku Eduard Majling, Matúš Veverica, Jozef Hariň a po roku 1991 Marius Korčák.

Rybári vedia, že ryby nemožno len loviť, o udržanie početnosti sa treba aj starať. Prvú drevenú budovu liahne rýb postavili v roku 1934 vo Vyšných Matejkových na Podsuchej. O dvadsať rokov neskoršie na začiatku doliny vybudovali novú liaheň pstruhov a lipňov pre potreby  zarybňovania. Najvýznamnejším krokom k rozvoju rybného hospodárstva bolo koncom osemdesiatych rokov vybudovanie nových rybníkov povyše Bieleho Potoka. Na ploche 1 ha zabezpečovali generačný materiál pre celé Slovensko.

Približne z troch miliónov ikier najväčší podiel tvorí lipeň, pstruh potočný, pstruh dúhový, ale aj ikry hlavátky. V roku 2013 na ploche 0,5 ha pribudol generačný rybník pre lipne. Ročnú produkciu asi 200 ton pstruha dúhového expedujú do obchodných reťazcov po celom Slovensku. Pstruh tymianový, pstruh potočný a lipeň sú určené na zarybňovanie tokov. 

Náš príspevok venujeme aj niekoľkým zabudnutým rybárskym informáciám z minulosti. V roku 1973 boli v Ružomberku majstrovstvá Československa v rybolovnej technike. Zúčastnilo sa 80 pretekárov nielen z Československa, ale aj z Maďarska a Nemecka. Medzi pretekármi si dobre viedol aj Ružomberčan Dušan Mlynár, ktorý sa stal majstrom republiky v hode muškou. Medzi úspešnými reprezentantmi boli aj ďalší rybári z Ružomberka: Anna Schreiberová, Jana Královenská, Anastázia Lišková, Anton Hejnyš, Jozef Bogyi. Posledný menovaný bol nielen reprezentantom, ale s ďalším Ružomberčanom Ladislavom Chmelkom boli po sebe niekoľko rokov aj trénermi reprezentačného družstva Československa v rybolovnej technike.