Šípková Ruženka

František DianSpoznávame RK1.12.2018

Dnes je kultúrnym stánkom, kde sa konávajú výstavy, semináre, kultúrne podujatia a iné príležitostné zhromaždenia. Zakliata stavba ožila, pritúlila svojich návštevníkov, aj keď už neslúži svojmu pôvodnému účelu. Je zaujímavou pamiatkou mesta, v ktorej je príjemné posedieť si pri kultúrnom, či inom podujatí. Čitateľ, poznajúci svoje mesto vytušil, že píšeme o židovskej modlitebni – synagóge.

Prvé písomné zmienky o židovských obyvateľoch na území dnešného mesta pochádzajú z roku 1780. V roku 1848 tu žili len dve židovské rodiny. Ale počas niekoľkých desaťročí sa židovská komunita rozrástla na takmer deväťsto duší. Napriek početnosti nemali vlastnú synagógu, školu pre deti, ani cintorín. Postupom rokov židovská náboženská obec v meste financovala materskú školu, ľudovú školu, športový klub Makkabea a fungovalo aj židovské kasíno. Len vlastná modlitebňa chýbala. Provizórne bola umiestnená v bývalom tabakovom úrade a v roku 1874 aj v kasárňach pri Kaštieli svätej Žofie.

V roku 1870 zakúpila Židovská náboženská obec za 2020 zlatých pozemok na Panskej ulici pre stavbu synagógy a budovu novej ľudovej školy. V roku 1879 bola výstavba synagógy začatá. Vzorom bola synagóga v Miškovci. Stavbu za 14 300 zlatých realizovala firma Juraja Lukáča. Napriek mnohým komplikáciám, napríklad pri požiari zhorelo lešenie, práce boli 30. decembra 1880 ukončené. Architektúra má dva nárožné rizality na spôsob veží. Vo vnútri boli dve bočné točité schodiská, vyúsťujúce na balkóny. Klenba bola ozdobená nielen príslušnou maľbou, ale aj troma veľkými lustrami, ktoré spolu s dvoma veľkými svietnikmi po stranách oltára niesli až 400 sviečok. Na čelnej strane bola Aron hakodeš /svätá archa, ktorá ukrýva zväzky Tóry/. Trojloďová sála predstavovala konvenčný typ židovskej sakrálnej architektúry. Celý interiér synagógy pôsobil veľmi impozantne a pritom umne usporiadaný.

Slávnostné otvorenie po dostavaní sa uskutočnilo 30.12.1880. V nedeľu o 10. hodine predpoludním sa zhromaždili Židia i kresťania a honorácie Liptovskej stolice a mesta pri kaštieli, kde vo východnom trakte bola provizórna modlitebňa. Odtiaľ sa vybrali vyslanci pre Torah /prvých 5 kníh z 24 hebrejskej biblie – Tóra/ a potom sa pohli ku novej synagóge: zástavník, družice, kantor, rabín s Torah, hostia a ostatní prítomní. Po prechode mosta od kaštieľa ponad Revúcu a mostíka ponad bývalý odpadový kanál panského mlyna na Panskú ulicu, pre bránu synagógy. Tam pochod zastal a jedna z družíc podala kľúč županovi Sentivánimu, ktorý odomkol kostol a sprievod vošiel dnu. Prečítali zakladaciu listinu v jazyku hebrejskom a maďarskom a potom ju uložili. Následne sa deväťkrát poklopalo na posledný – záverečný kameň stavby, ktorý potom zamurovali. Nasledovala záverečná reč, modlitba a zažatie svätého ohňa. Po cirkevných obradoch nasledoval spoločný obed s prípitkami honorácií pre 120 hostí a slávnostná streľba z mažiarov.

Za desaťročia využívania začala synagóga chátrať. V roku 1929 predstavenstvo Židovskej obce konštatovalo, že je potrebné opraviť omietky, prerobiť schody na chór, opraviť staré otvorené nehygienické záchody umiestnené vonku na dvore, ktoré nevyhovujú v tuhých mrazoch ani deťom, ani dospelým. Pripomíname, že vedľa synagógy bola ľudová židovská škola /dnes predajňa nábytku/. Až po druhom hlasovaní obec odsúhlasila opravu synagógy, ktorá nasledujúce dve desaťročia naďalej slúžila. Po období holokaustu od roku 1945 slúžila synagóga ako sklad a chátrala. Žiaľ, pôvodné vybavenie synagógy až na zničený Aron hakodeš sa do dnešných dní nezachovalo. Vystriedali sa tri generácie Ružomberčanov, kým zrekonštruovaná, krásna synagóga pomyselným kľúčom znovu otvorila svoju bránu.