Slávne májové dni

František DianSpoznávame RK23.4.2023

Celá naša spoločnosť si zachováva tento sviatok do dnešných čias. Deviaty máj – Deň víťazstva nad fašizmom bol slávený od konca 2. svetovej vojny. Hoci je uznaným štátnym sviatkom, v našom meste nikdy nedosiahol tak výrazných osláv, ako 1. máj. Je to pochopiteľné, lebo Ružomberok si oslobodenie svojho mesta pripomína 5. apríla. Od roku 1990 sa v Európe presunuli oslavy z 9. na 8. mája, kým v Ruskej federácii ostávajú stále 9. mája.

Skôr narodení spoluobčania, či už ako školáci, alebo zamestnanci podnikov si pamätajú na oslavy 1. mája spred tridsať rokov. Už posledné aprílové dni sa v uliciach mesta ozývalo skandovanie školákov na slávu KSČ, Sovietskeho zväzu, Varšavskej zmluvy... To žiaci vyšších ročníkov základných škôl a stredoškoláci nacvičovali prvomájový sprievod. A telocvikári s malou ochotou, niektorí z presvedčenia, ale vždy z povinnosti, zodpovedali za sformovanie blokov, výzdobu, skandovanie. Podľa prezentácie pred prvomájovou tribúnou bola škola hodnotená dobre, alebo neuspokojivo a taká bola v nasledujúcich mesiacoch o nej mienka.

Pracujúci ľudia z továrni a menších podnikov po rannom „občerstvení“, v niektorých prevádzkach aj po zjedení guláša, vypochodovali v sprievode alegorických vozov, zástavovej výzdoby, transparentov do prvomájového sprievodu. Na zoradišti na Považskej ulici (vtedy Nábrežie V. I. Lenina) sa formovali bloky podľa stanoveného zoznamu. Na čele sprievodu sa striedali v jednom roku SCP a v ďalšom BZ VIL. Po čelnom sprievode nasledovali základné a stredné školy a potom podľa scenára ostatné podniky a malé závody. Kým oslavy 1. mája od roku 1906 sa konávali na námestí pred mestským domom, tak po roku 1948 sa konali v uliciach mesta a slávnostná tribúna bola pri pošte. Pred tribúnu prichádzali zoradené bloky Ulicou A. Bernoláka (vtedy Februárového víťazstva) a pri Kultúrnom dome A. Hlinku bol rozchod blokov. Pred tribúnou, na ktorej boli predstavitelia KSČ a územných orgánov, manifestujúci skandovali heslá, prevolávali na slávu , alebo len mávali.

Časy sa menili a účasť v prvomájových sprievodoch desaťročiami nadobúdal iný charakter. Pred 2. svetovou vojnou išli obyvatelia do sprievodu z presvedčenia, aby bojovali za lepšie pracovné podmienky robotníkov, za právo na prácu a zaslúženú mzdu... V prvých rokoch po vojne sa ľudia tešili z konca vojny, síce nie z ľahkého, na prídelové lístky žijúceho života, ale bez strieľania a v pokoji. Aj preto brali účasť na oslavách 1. mája s radosťou. Škoda, že po roku 1948 sa Sviatok práce a prvomájové manifestácie stali propagáciou jednej strany a jednej ideológie. A pôvodný úmysel, oslava sviatku práce, ostal v úzadí zabudnutý... Účasť v prvomájovom sprievode sa stal „dobrovoľne povinnou“ a kontrolovanou. Po roku 1990 sa už prvomájové sprievody v uliciach mesta nekonajú. Niektoré politické strany organizujú v parkoch a v rekreačných oblastiach stretnutia pre rodiny a deti a predstavujú vlastné politické programy. A v súčasnom čase pred voľbami sa takéto iniciatívy dajú očakávať aj v tomto roku.