Sľub vernosti

Sľub vernosti

František DianSpoznávame RK12.1.2025

Žijeme v dobe, v ktorej sťahovanie občanov z jednej obce do inej za prácou, štúdiom, bývaním  je samozrejmosťou. Stačí mať kapitál a nehnuteľnosť v inom meste si väčšinou bez problémov môžeme zadovážiť. Nie vždy tomu tak bolo. V starých protokoloch mesta sú zápisy o prijímaní občanov za mešťanov. A treba doplniť, že to nebol zdanlivo jednoduchý proces.

Keď sa chcel cudzinec v našom meste usadiť a užívať práva mešťanov, plniť ich povinnosti, musel magistrátu mesta predostrieť žiadosť, aby bol za mešťana prijatý. Kúpa nehnuteľnosti mu bola dovolená, ale prepis pozemku pod nehnuteľnosťou mu bol umožnený len vtedy, keď sa stal mešťanom. Cudzinec sa mohol v meste aj usadiť, vykonávať remeslo a obchodovať, ale za mešťana bol prijatý niekedy aj po niekoľkých rokoch. Cudzincov za mešťanov prijímal magistrát samostatne, inokedy (napr. v r. 1738) prijali za mešťanov naraz 33 osôb.

Prijatie osoby za mešťana nebolo jednoduché. Osoba musela predložiť žiadosť,  zložiť prísahu do rúk richtára a magistrátu a rovnako zaplatiť požadovanú finančnú taxu. Boli prípady, že aj zeman sa dal za mešťana prijať a aj on musel zložiť prísahu s týmto textom. „Ja, hoci som osoba zemianska, v dnešný deň prisahám: „Wssecky conditie ktere mne ku zachowanj predložene bili, celkom zachowawat a na spusob druhich messtanuw, we wsseckich prjadkach a powinostach Acomodowať se zawazugem.“

Dom Leopolda Fullu s hostincom.

Prísaha vernosti a poslušnosti nebola fráza, čo dokazuje aj rozsudok z roku 1794, kedy mešťania žalovali Adama Magyara za jeho dehonestovanie magistrátu a hlúpe krčmové reči, za čo bol odsúdený na 30 palíc na dereši.

Z viacerých zachovaných znení prísahy vernosti zapísaných v starých protokoloch mesta uvádzame jeden skrátený vzor. „Ja ..... prisahám skrze pána richtára, slávneho úradu a celej obce tohto kráľovského privilegovaného mesta Ružomberka, že do spoločnosti mestskej chcem byť prijatý. Po prvé: predstavenej vrchnosti chcem byť verný, úctivý a poslušný. Po druhé: všetky ťarchy a bremená, poriadky, poplatky a iné nariadenia budem trpezlivo znášať... Na obecné zhromaždenia sa budem „pilne ustanowuwať, uridenim a statutem meskim poslussny a powolny bit sa obligujem... A za posledné: ak by som nejaké poburovanie proti magistrátu zbadal, tak pod prísahou som povinný to richtárovi oznámiť. Tak mi pán Boh pomáhaj.“

Zariadenie jedálne v dome mešťana K. Olejníka na Riadku.

Vo všetkých textoch prísahy  sa zachováva uistenie o vernosti, poslušnosti, plnenie občianskych povinností a nariadení, napomáhanie pre úžitok mesta. Rovnako je uistenie prisahajúceho, že rebélia, vzbura proti magistrátu, neposlušnosť a iné prejavy nespokojnosti iných občanov bude vrchnosti nahlasovať. Aj z tohto krátkeho výberu zo starých protokolov mesta môžeme usudzovať, že stať sa mešťanom Ružomberka v minulosti nebolo jednoduché. Mestá si dôsledne strážili koho do svojho stredu príjmu, komu priznajú štatút mešťana s právami i povinnosťami.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia