Smutné  výročie  jednej  pamiatky

Smutné výročie jednej pamiatky

František DianSpoznávame RK6.2.2022

Robíme tak aj v našom meste aj keď s určitosťou nevieme a nepoznáme zrod tejto nehnuteľnosti, opierame sa len o prvý záznam o nej. Tušíte správne, že sa jedná o pozostatok – torzo Kaštieľa svätej Žofie. Prvý záznam o jeho existencii sa nachádza v darovacej listine kráľa Žigmunda pre Nemeckú Ľupču (dnes Partizánsku Ľupču) z roku 1397 a potom v roku 1399 vo výsadnej listine mesta Ružomberok – ako Castello St. Sophiae (Žofia). Ak budeme pokladať prvý menovaný rok za smerodajný, tak prvá zmienka o kaštieli je 625 rokov stará. Výročie hodné pripomenutia. Ibaže z kaštieľa ostalo len nevyužívané torzo. Podstatná časť bola zbúraná a ustúpila výstavbe Hypernovy, ktorá tak, ako ostatok kaštieľa zíva prázdnotou a hriešnou nevyužiteľnosťou. Škoda zániku kaštieľa. Starší spoluobčania si budú pamätať, že pred tridsiatimi rokmi sa nenašiel investor, ktorý by chátrajúcemu a rozpadajúcemu kaštieľu zachránil život. Mesto nemalo dostatok prostriedkov na jeho záchranu a zbierka medzi občanmi a firmami skončila tiež neslávne.

Aj keď hovoríme o 625. výročí prvej zmienky o kaštieli, dá sa predpokladať, že na konci 14. storočia tu na mieste predpokladaného kláštora možno už desaťročia stál opevnený kaštieľ s mohutnou trojpodlažnou až štvorpodlažnou vežou, stojacou ešte v polovici 18. storočia. Ale nemáme o tom žiadny nákres. Mierne vyvýšené miesto na sútoku Revúcej a Váhu bolo osídlené už ľuďmi v neskoršej dobe kamennej. Dosvedčuje to výskum, ktorý sa uskutočnil pri búraní kaštieľa. Škoda, že pre výskum nebol dostatočný čas. Možno by poodhalil veľa zaujímavostí z osídlenia územia, na ktorom vznikol Ružomberok. Kaštieľ svätej Žofie podľa výskumov vznikol na staršom osídlení. Presný rok vzniku je zahalený závojom minulosti. Podľa nepotvrdených domnienok a záznamov dobových pisateľov – kronikárov, ktoré uvádza Š. N. Hyroš je takáto mienka. „Pevnôstka svätej Žofie bola voľakedy samostanom (sídlom) panien, rehoľu svätého Dominika vyznávajúcich. A vtedy sa tak verilo, že im za bývanie v samostane slúžila tá časť, ktorá ku juhu je obrátená, čo aj pováľané múry a rumy kostola zrejme ukazujú.“ Miestnosť v kaštieli, ktorá bola koncom 19. a začiatkom 20. storočia využívaná ako súdna sieň sedrie, niesla znaky pozostatkov stĺpovej chodby. Ak by takéto tvrdenie bolo pravdivé, tak kláštor mníšok svätého Dominika mohol byť postavený niekedy v polovici 13. storočia, pretože rehoľa Dominikánov vznikla v uvedenom období a nie skôr. To by posúvalo existencie stavby na tomto mieste o desiatky rokov dozadu.

Pri spomenutom archeologickom výskume boli v tesnej blízkosti kaštieľa nájdené časti etážového cintorína. V stredoveku boli cintoríny vždy v okolí kostolov, alebo kláštorov. To by potvrdzovalo názor dávnych autorov, že predchodcom kaštieľa bol dominikánsky kláštor. Nech je taká, alebo onaká pravda, záznamy, ktoré neklamú o kaštieli píšu pred 625. rokmi ako o existujúcej, skôr zbudovanej pevnosti. Bol to nielen kaštieľ, ale i pevnosť chránená nielen dvomi riekami oblievajúcimi jeho základy, ale i hradbovým múrom a vežou. V kaštieli v každom storočí boli pristavované ďalšie objekty. Osobitne na začiatku 18., storočia bola prístavba veľmi intenzívna. Dôvodom bolo zbúranie Likavy a presťahovanie panstva do kaštieľa. Len jedna vec z histórie torza kaštieľa ostáva nevyjasnená. Podľa čoho vzniklo pomenovanie venované svätej Žofii. V žiadnom zo symbolov svätej Žofie nevidíme spojitosť ani s kláštorom, ani s mestom Ružomberok. Ale určite bol dôvod prečo takéto meno kaštieľ dostal.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia