SOLO

František DianSpoznávame RK27.7.2025

​Pod týmto slovom si môžeme predstaviť speváka, tanečníka, či hru na hudobný nástroj pre jedného interpreta. V Ružomberku má názov SOLO oveľa hlbší a od umenia nepomerne vzdialený význam.

Takto sa menovala od roku 1936 fabrika na výrobu celulózy a papiera na Korytnickejulici, neskôr Partizánskej a dnes J. Jančeka. Súčasnej generácii mladých ľudí už názov SOLO nič nepripomína. Pamätať si ho môže stredná a staršia populácia, pretože mnohým z nich poskytovala zamestnanie. Dnes už na tomto mieste fabrika neexistuje. Výroba tu bola ukončená v roku 2009 a staré priemyselné objekty poväčšine zbúrané. Ostali iba spomienky a u niekoho zaužívané pomenovanie časti mesta „na SOLE“. Aká bola stručná história tejto fabriky?

Bola postavená na konci 80-tych rokov 19. storočia na pravom brehu rieky Revúcej aby využívala silu tečúcej vody na pohon strojov a turbín. Stála na mieste bývalého lukáčovského medeného hámra, kde od roku 1800 vyrábali  medené kotle a iný medený riad. Továreň vznikla z iniciatívy ružomberského obchodníka Jakuba Kleina a spoločníkov, ružomberských občanov Jozefa Glasnera, Hermena Steinera, Árona Sterna a Júliusa Lukáča. Okrem hámra prikúpili k fabrike aj susednú pílu Á. Glásnera, čím získali väčšiu vodnú silu.

Továreň niesla pomenovanie „Spoločnosť na drevovinu a papier Jakub Klein a spol.“ Sprvu vyrábali hnedú drevovinu a lepenku z pareného a brúseného dreva. Po zakúpení papierenského stroja začali s výrobou obalového papiera. Fabrika rokmi menila svoj názov a menil sa aj výrobný program. Zamestnávala okolo 700 pracovníkov. V období 1. svetovej vojny v roku 1917 fabriku postihol ničivý požiar a pretože majitelia nemali kapitál na obnovu, predali fabriku textilke v Rybárpoli. Nový vlastník zaviedol do výroby aj výrobu papierovej priadze, z ktorej v Rybárpoli ako náhradu za nedostatok bavlny, vyrábali textil. Po skončení vojny začali v továrni opäť vyrábať papier pre viaceré využitie.

V roku 1922 predala textilka továreň Žilinskej továrni na celulózu. Fabrika bola zmodernizovaná, zakúpené boli nové stroje a začali vyrábať kvalitný grafický papier. Ako to bolo s premenovaním továrne na SOLO? Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia bola veľká hospodárska kríza a podnik vykazoval straty. Preto sa v roku 1936 účastníci spoločnosti rozhodli odpredať továreň koncernovému podniku „Živnostenská banka SOLO, spojené akciové sirkárnya lúčebné továrny v Prahe“. Odvtedy sa pre fabriku zaužívalo toto pomenovanie a nič na tom nezmenili ani organizačné zmeny, názvy podniku, znárodnenie, či v roku 1953 premenovanie na Grafocelpap.

Po spoločenských zmenách v roku 1990 a privatizácii v roku 1996 sa zachovalo pomenovanie fabriky SOLO. V roku 2000 v podniku pracovali ešte tri papierenské stroje, ale postupne sa jednotlivé prevádzky závodu Obaly SOLO a Palety, presťahovali do pripravených priestorov v Mondi SCPna Tatranskej ceste. Ružomberčania si pomenovanie fabriky SOLO tak osvojili a prijali za svoje, že aj po zániku sa ešte dlho užíva pomenovanie „na SOLE“.