Spievajúca mládež

František DianSpoznávame RK7.3.2021

Iná doba, iné záujmy. Kým v minulosti sa Ružomberok mohol pýšiť mnohými speváckymi zbormi, dnes už ani maturanti chodiaci po uliciach mesta nevedia zanôtiť ľúbeznú slovenskú ľudovú pieseň. Pritom spevácke umenie dlhé roky prekvitalo v Ružomberku zásluhou Alojza Pauču, Ladislava Kubačku a Mariána Ivankoviča. Medzi najstaršie spevokoly patrili Spevokol Andrej, Spevokol Katolíckeho kruhu, Spevácky zbor mesta Ružomberok. V päťdesiatych rokoch vznikali spevokoly aj pri textilke, pri fabrike SOLO, súbor Mier pri vojenskej nemocnici so sólistkou Aničkou Beniačovou... Ale nie o dospelých, o mládeži chceme zaspomínať. Kedysi každá škola pokladala za povinnosť mať spevokol. Hudobná výchova bola povinným predmetom a slovenské ľudové piesne boli tým, čo udržiavalo slovenskosť. Piesne tvorili medzi ľuďmi podhubie folklóru.

Ako to bolo v minulosti s mládežníckymi speváckymi zbormi ? Alojz Paučo v rokoch 1933 – 1948 ako výpomocný učiteľ hudby založil v gymnáziu študentský orchester a spevácky zbor. Pri II. základnej škole s úspechom viedol dievčenský zbor milovník ľudových piesni L. Kubačka. V roku 1952 získal so súborom 1. cenu v ústrednom kole v Košiciach v kategórii detí. Čo bolo nezvyčajné, aj pri Strednej priemyselnej škole textilnej a papiernickej v Ružomberku už od roku 1947 pracoval nepretržite dievčenský spevácky zbor, ktorý dirigoval Oldrich Kuchyňa. Od roku 1959 zbor prevzal ambiciózny prof. Sergej Vavrinčík. Ročne vystupovali až 23 krát. Najväčší úspech dosiahli v roku 1961 na ústrednom kole, kde sa umiestnili na 3. mieste. Na Základnej škole v Rybárpoli v rokoch 1965 – 1970 s dirigentmi Jánom Pavčíkom a Jánom Pavlíkom fungoval vytvorený detský dievčenský zbor, ktorý v roku 1967 úspešne reprezentoval Ružomberok na festivale v Juhoslávii. Keď J. Pavlík prestúpil zo ZŠ v Rybárpoli do SOU papierenského, ostal verný svojej záľube a v osemdesiatych rokoch dosahoval so založeným súborom v tejto škole výborné umiestnenia v celoslovenských prehliadkach.

V roku 1974 nehynúcou zásluhou prof. Štefana Sidora a dirigenta Alfonza Jurigu vznikol pri Gymnáziu v Ružomberku spevácky zbor Kantiléna. Sprvu začínali s trojhlasným dievčenským zborom a neskoršie sa pridali aj chlapci a vznikol päťdesiat členný miešaný spevácky zbor. Hneď v prvom roku na okresnej prehliadke v Liptovskom Mikuláši získali prvenstvo a rovnako zvíťazili aj v nasledujúcom roku nielen v okrese, ale aj v krajskej prehliadke. Účinkovali pri rôznych príležitostiach v meste, v okolitých obciach , pri významných udalostiach textilky a celulózok. Najväčší úspech dosiahli 2. miestom na VIII. festivale „Mládež spieva 77“ v rámci celého Československa. Uskutočnili zájazd s vystúpeniami v maďarskom Kiskőrösi a koncertovali aj v budapeštianskom rozhlase. Neúnavná, koncepčná práca prof. Sidora predpovedala súboru skvelú budúcnosť. Všetko sa zlomilo v septembri v roku 1979. Po ťažkej chorobe zomrel dirigent zboru A. Juriga. Napriek úsiliu a pomoci ďalších dirigentov ako bol Ján Štefánka, ale aj Ján Pavlík,ml. a ďalší, snaha o zachovanie súboru nebola úspešná a zánik bol nevyhnutný. Ešte v deväťdesiatych rokoch pri ZŠ v Černovej Jozef Koma úspešne viedol detský spevokol Ružička. Ale tým sa spevokoly zo škôl vytratili.

Kde odvial čas dobu krásnych slovenských piesní ozývajúcich sa z tried našich základných škôl ? Kam kráča naše školstvo, keď už aj po vedomostnej stránke na základe medzinárodného zrovnávania zaostávame za Európou. Ale to sú otázky pre iných a na inom mieste.