Spomienka na starú tehelňu

František DianSpoznávame RK2.5.2021

Stará tehelňa. Ostáva už len v spomienkach. Iba autobusová zastávka bude pripomínať, že tu taká továreň bola a zamestnávala desiatky ľudí. Nie jeden dom v meste, či v okolí bol postavený z tehál tejto tehelne. A viacero panelákov bolo vybudovaných z jej tehlopanelov. V roku 2013 bol riadeným odstrelom zlikvidovaný jej posledný symbol 55 m vysoký komín.

Od pradávna kopec Hríby poskytoval kvalitnú bridlicovú hlinu pre ružomberských hrnčiarov ako aj pre tehlárov na ručnú výrobu tehál. Prvé zmienky o výrobe tehál sú z 18. storočia. V tomto roku je 150. výročie od založenia prvej manufaktúrnej tehelne v Rovni. Pri jej zrode stáli Ján Janček, Karol Krčméry, Jozef Nikel a Jozef Váradi. Tehly v tom čase vyrábali ručne. Nakopanú hlinu z hliniska bosými nohami s vodou premiešali na tvárnu hmotu, ktorú do pieskom posypanej, alebo vodou namočenej formy uhladili a po zdvihnutí drevenej formy ostala surová tehla. Po vyschnutí na slnku sa v poľných peciach tehly vypaľovali.

K. Krčméry v roku 1897 vynašiel z dreva jednoduchý stroj, ktorý pomáhal robotníkom z formy vytláčať surovú tehlu. Všetci robotníci za deň vyrobili asi 3500 tehál. Pri takejto výrobe sa v tehelni pracovalo iba v sezóne, mimo zimy. Koncom 19. storočia bola v tehelni postavená nová výrobná hala a ručná výroba bola nahradená strojovou. Pálenie tehál už vykonávali v modernej kruhovej peci typu Hoffmann. Okrem tehál vyrábali aj škridlu, korýtka a drenážne rúrky. Po 1. svetovej vojne fabriku zrekonštruovali a pohon zabezpečoval parný stroj lokomotívy. V roku 1923 tehelňu prevzala Ľudová banka.

Profesor Juraj Žovinec prežil svoje detstvo a vyrastal v rodine bývajúcej v areáli tehelne. Na svoju starú tehelňu v roku 1969 takto spomínal. „Jej začmudené dva komíny, fajčiace od jari do jesene, odprevádzali ma do sveta a zďaleka mi kývali na pozdrav opätovného stretnutia. Ako dieťa si spomínam ako blažene sa sedávalo po večeroch „na peci“, kde paliči Tureček, Lajava a starý pán Dobija vedeli pútavo rozprávať historky zo života tehliarskeho o obesencoch, o vábiacich bludičkách po bani. Ako deti sme bez dychu viseli na ústach paličov...Smútok sadol na tváre otcov a matiek pred nadchádzajúcou zimou. Po prvých mrazoch život v tehelni akoby zamrel a oheň v peci vyhasol. Nik sa vtedy nepýtal živiteľov početných rodín, z čoho budú cez zimu žiť, hladovalo sa ...“

Počas Slovenskej republiky bola firma evidovaná ako Ružomberská parostrojná tehelňa u. s. Predsedom správy fabriky v r. 1940 bol Dr. Karol Krčméry. V roku 1942 bola tehelňa modernizovaná. Pohon zmenili z parného na elektrický, zmodernizovali vonkajšie sušiarne, v peciach kúrili prachovým uhlím a tehelňa pracovala počas celého roka. Zamestnávala 65 robotníkov a vyrábala 3,5 milióna kusov tehál ročne. Po 2. svetovej vojne urobili v tehelni ďalšiu modernizáciu To už výroba dosahovala až 20 miliónov tehál ročne. Po výrobe tehál v tehelni vyrábali aj tehlopanely na stavbu panelákov.

Dnes už tehelňa neexistuje. Zanikla tak, ako v minulosti viacero prosperujúcich továrni a podnikov v Ružomberku...