Športové spolky Ružomberka v minulosti 

František DianSpoznávame RK24.11.2024

Vznikom Československa v roku 1918 nastal aj na Slovensku búrlivý rozvoj športu a s tým súvisiace zakladanie športových spolkov. Nebolo tomu ináč ani v Ružomberku. Práve naopak. Naše mesto sa radilo  v športových aktivitách k najprogresívnejším a najusilovnejším spomedzi spolkov na Slovensku.

V tomto roku je tomu 105 rokov od založenia prvých slovenských (aj slovensko-českých) športových spolkov v našom meste. Skôr existujúci futbal a turistika sa vybrali vlastnou cestou a vytvárali samostatné organizačné štruktúry. Ostatné športy sa združovali pod strechu zakladajúcich  nových organizácií.

Už 6. januára 1919 bola založená Telocvičná jednota (TJ) Sokol Ružomberok. Na jej založení mali významný podiel českí Sokoli, ktorí boli prítomní v Ružomberku a spolu s vojskom bránili Slovensko proti vojskám Maďarskej republiky RAD. V začiatku mal Sokol 150 zakladajúcich členov a do funkcie starostu bol zvolený Ondrej Janček. S činnosťou začínali v starej telocvični gymnázia pri kláštore (už neexistuje). Ale vzhľadom na nevyhovujúce hygienické prostredie telocvične a predpoklad jej skorého zbúrania, dňa 15. júna 1922 začali stavať vlastnú telocvičňu – Sokolovňu, ktorá je v prevádzke doteraz. Program Sokola bol zameraný na všetky vekové kategórie od detí až po dospelých a pre obe pohlavia. Obsahom bola gymnastika, zápasenie, šerm, atletika, plávanie, lyžovanie, volejbal, hádzaná a basketbal. Futbal bol v Sokole zakázaný. Na verejnosti sa členovia Sokola prezentovali masovými vystúpeniami a ročnými všesokolskými zletmi.

Mesiac po vzniku organizácie Sokol bola 22. februára 1919 ako prvá na Slovensku založená Robotnícka telocvičná jednota Ružomberok (RTJ). Za predsedu RTJ bol zvolený Gejza Bohúň. Spočiatku mali v programe prostné gymnastické cvičenia a pohybové skladby. Časom svoj program obohatili o cyklistiku, futbal, volejbal, ale aj o divadelný krúžok, spevokol a rádioamatérsky krúžok. Cvičili, kde sa dalo. Na trhovisku, pod Kuskovou vilou, v Tlačiarni Pravda chudoby a potom v Robotníckom dome. Pri organizácii masových podujatí im pomáhali Spartakoví skauti práce.

Európou sa od roku 1909 šírilo orolské hnutie, ktorého poslaním bola nábožensko-osvetová práca. Nebolo prekvapením, že v náboženskom prostredí Ružomberka boli vhodné podmienky pre založenie organizácie Orla. Stalo sa tak 10. júna 1919 a prvý starostom sa stal Jozef Jakubík. Spočiatku mali spolkové miestnosti v piaristickom kláštore, neskôr v Priemyselnej banke. Po postavení Kultúrneho domu im v komplexe budovy bola 16. decembra 1928 odovzdaná telocvičňa – Orlovňa. Zo športovej činnosti sa v ružomberskom spolku Orla uchytili gymnastické cvičenia, volejbal, atletika, šerm a verejné cvičenia. Ružomberský Orol mal v roku 1929 až 400 členov. V základoch ostala organizácia verná náboženskej a osvetovej činnosti vo forme prednášok, divadelných hier, akadémií. V športovej činnosti zožali členovia ružomberského Orla najväčšie úspechy vo volejbale mužov. V štyridsiatych rokoch patrili k najlepším družstvám na Slovensku.

V roku 1921 vznikla vo futbalovej Viktórii Ružomberok roztržka medzi židovskými futbalistami a ostatnými mládencami, čo viedlo k osamostatneniu a založeniu židovského futbalového klubu Makkabea. Klub neslúžil len židovskej mládeži, ale bol otvorený aj športovcom iného vierovyznania. Hoci klub bol aktívny už od roku 1921, stanovy mu Ministerstvo pre správu Slovenska schválilo až v roku 1924. V roku 1923 majiteľ drevoskladu Emil Klein daroval klubu pozemok pod Paračkou, kde bolo vybudované ihrisko. Slúžilo nielen futbalistom, ale aj ženskému hádzanárskemu družstvu. V klube Makkabea sa okrem futbalu a hádzanej uchytil aj tenis, stolný tenis, ale aj hromadné cvičenia a vystúpenia.

Dňa 13. apríla 1919 deväťdesiattri ružomberských turistov založilo miestnu skupinu Tatranského spolku turistického. Za predsedu bol zvolený Fedor Houdek. Takto to fungovalo tri roky. V Čechách bol v roku 1920 založený Klub Československých turistov (KČST), ku ktorému sa na ustanovujúcom zasadnutí dňa 26. februára 1922 prihlásil aj ružomberský odbor turistov. Do funkcie predsedu bol zvolený továrnik Peter Makovický. Odvtedy bez prerušenia sú ružomberskí turisti aktívni, hoci pomenovanie organizácie sa rokmi menilo.

V ďalších desaťročiach zmeny politického systému niektoré organizácie zakázali, utlmili a niektoré už ani neboli obnovené (RTJ). Po nežnej revolúcii svoju činnosť obnovil Sokol a Orol, ale pozornosť verejnosti a návrat k zabudnutej sláve v minulosti nedosiahli.

Fotogaléria