
Už osemdesiat rokov si koncom augusta pripomíname Slovenské národné povstanie z roku 1944. Pre Ružomberčanov je SNP významnejšie tým, že práve na pôde nášho mesta, ako prvé na celom Slovensku, začalo povstanie proti nemeckým okupantom.
Z udalostí tých dní, zachytených v spomienkach veliteľa ružomberskej posádky Miloša Vesela, prinášame niekoľko informácií. Aby aj mladšia generácia poznala históriu svojho mesta v dobe vrcholiacej 2. svetovej vojny.
25. 8. 1944 – Prostredníctvom kuriéra som dostal rozkaz pre prípravu povstania v Ružomberku. Bol vydaný zákaz ubytovávania nemeckej jednotky tam, kde sú slovenskí vojaci. Heslo pre začiatok povstania znelo „Započať s vysťahovaním“. Bolo nariadené postupne vojenský materiál a pohonné hmoty presťahovať do Nízkych Tatier.
26. 8. o 14.00 hod. – Zvolal som vopred preverených dôstojníkov a informoval o príprave povstania. V Ružomberku bola jednotka SS o sile 40 mužov ubytovaná v starých kasárňach.

27. 8. o 3.00 hod. – Do Ružomberka pricestovala skupina gestapa, 76 mužov a 4 ženy. Ubytovali sa v mestských hoteloch. Ráno o 8:00 hod. pricestovala ďalšia jednotka 70 mužov SS. Ubytovali sa v starých kasárňach a časť v rybárpoľskej textilke. Z Liptovskej Lúžnej na autách prišlo do Ružomberka 35 partizánov. Boli rozdelení medzi slovenské vojenské jednotky. V ružomberskej posádke bolo vtedy 870 vojakov. V tento deň vydal M. Vesel rozkaz zlikvidovať ubytovaných Nemcov v Ružomberku, obsadiť verejné budovy, úrady, poštu, banky, fabriky. V Ružomberku začalo povstanie. Vojenské jednotky na obranu mesta boli takto rozdelené: jedna na západ do úžiny pri Ľubochni, druhá dostala rozkaz zlikvidovať SS-manov v starých kasárňach. Na zabezpečenie mesta od východu na úseku Smrekovo – Martinček bola vyslaná jedna čata. Na priechod do mesta jedna pešia rota a pri Bielom Potoku batéria ľahkých húfnic. Od severu Ružomberok bránila jedna čata pri Brestovej. Od juhu nebolo treba organizovať obranu, lebo v Liptovskej Lúžnej bola silná partizánska skupina. O 17.00 hod. bolo v textilke zlikvidovaných 47 SS-manov a 22 bolo zajatých. Z gestapa bolo uväznených 67 osôb, vrátane 4 žien. Bol v meste vydaný zákaz predaja alkoholu, zdržiavania sa v meste po 21.00 hod., zákaz zhromažďovania, plienenia a rabovania.

28. 8. o 2.00 hod. – Bolo nahlásené, že v meste dvaja vojaci s mestským strážnikom sa dopustili rabovania. M. Vesel nariadil vyšetrenie, páchateľov uväznili a o 19.00 hod. popravili. O 3.00 hod. bola v Ľubochni zlikvidovaná skupina 24 SS-manov ukrytých vo vile. O 9.00 hod. bolo popravených 22 zajatých SS-manov a 67 gestapákov. Popoludní boli v strojárni textiky zničené stroje na vojenskú výrobu. Zo skladu na Kramariskách bol odvážaný materiál do Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osady a Liptovských Revúc.
29. 8. o 10:00 hod. – Pri Liskovej boli zlikvidované dve čaty Nemcov na nákladných autách, ktorí z Liptovského Mikuláša prichádzali na pomoc.

30. 8. – Rozhlasom z Banskej Bystrice bola na celom povstaleckom území vyhlásená mobilizácia.
1. 9. - 5. 9. – Z Ružomberka pokračovala ďalšia evakuácia vojenského materiálu.
6. 9. o 5.30 hod. – Nemci od východu začali útočiť na Ružomberok za pomoci tankov, delostreleckej a mínometnej paľby. O 7.30 hod. bol na Kramariskách zničený muničný sklad. M. Vesel nariadil všetkým jednotkám ústup do priestoru Ostrô - Biely Potok - Vlkolínec a prehradiť cestu Ružomberok – Veľký Šturec – Banská Bystrica. O 10.30 hod. Nemci po predchádzajúcich bojoch obsadili Ružomberok. O hodinu neskôr, o 11.30 hod. prišiel do Bieleho Potoka pplk. Ján Golian. Okrem iných personálnych zmien menoval M. Vesela veliteľom frontového úseku Ostrô – Biely Potok – Vlkolínec – Šiprúň.
V ďalších dňoch pokračovali opevňovacie práce a protitankové zátarasy pri rieke Revúcej. Na Ostrom sa budovali betónové kryty. Taký bol vývoj až do 10. septembra 1944.
Dňa 11. septembra o 6.00 hod. Nemci začali boj o Ostrô silnou delostreleckou a mínometnou paľbou. Boje trvali až do 28. septembra so striedavým dobitím vrcholu. Následne bola slovenská armáda rozpustená. Veliteľstvo ustúpilo smerom na Prašivú. Nemci obsadili Donovaly. M. Vesel sa z Korytnice vrátil na Patočiny, nariadil zničiť všetky motorové vozidlá a delostrelecký materiál. So zbytkom mužstva ustúpili do Korytnice a vydali sa smerom na Prašivú.

© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia