Stará  rybárpoľská  pekáreň

František DianSpoznávame RK25.12.2023

​Kto si na ňu ešte pamätá ? Možno najstarší obyvatelia Rybárpoľa. Bola postavená ešte za cisára pána, aby chlebom nasýtila hladné žalúdky rybárpoľských textilákov. Dlhé roky slúžila až začala chátrať. V druhej polovici minulého storočia bola obnovená, zmodernizovaná. Zrekonštruovaná bola elektroinštalácia, prevádzka bola obložená kachličkami a doplnením pekárenských strojov a zariadení na výrobu chleba a pečiva zautomatizovali. Bolo to veľmi potrebné. Veď svojimi výrobkami v šesťdesiatych rokoch zásobovala nielen Ružomberok, ale aj okolité obce.

Nebola to veľká pekáreň. Ale svojim výkonom ju možno veľkou nazvať. Denne sa v nej upieklo 1450 kusov 2 kg chleba, čo predstavovalo 29 metrákov. Ďalej 18 000 kusov pečiva a 3 000 balíčkov bryndzových tyčiniek. Všetko výrobky 1. akostnej triedy. Od vykysnutia cesta, po upečenie a rozvoz výrobkov, bolo pracovnou náplňou 12 stálych zamestnancov a 12 brigádničiek. Keby žili, vedeli by o svojej práci, ale aj o problémoch výroby rozprávať vedúci pekárne Anton Hrabovský, či miesič cesta Ladislav Hrabovský, ktorý z múky a kvasníc pripravoval pre výrobu chleba kvások. Dnes ako „objav“ sa za väčšiu cenu v predajniach predáva kváskový chlieb. A vtedy ľudia ani iný nepoznali, iba z kvásku a kvasníc vykysnutý. Pri peciach v pekárni sa vtedy striedali sádzači chleba Š. Hipp a J. Kodrík. Pracovalo sa prevažne v noci, aby spotrebitelia ráno mali čerstvý chlieb a pečivo. Už o 4:00 hod. ráno Anton Brnoliak na vozíku rozvážal chlieb do jedálne Mladej generácie a predajní ZDROJ v Rybárpoli. Všetko preto, aby robotníci idúci na rannú šichtu mali čerstvý chlieb. A potom nasledoval rozvoz výrobkov autom do celého Ružomberka a okolitých obcí.

​Nie všetko bolo vo výrobe ideálne. Rozvážajúce autá sa kazili a dodávky do obchodov meškali. Inokedy bola do pekárne dodaná vlhká, menej kvalitná múka, čo sa prejavilo na kvalite výrobkov. Droždie z Trenčína nebolo pravidelne dodávané a nebolo ani kvalitné. Cez leto ľahko podliehalo skaze. Ani prepraviek na rozvoz výrobkov nebol dostatok. Dnešné hygienické požiadavky by výrobu chleba pre viaceré porušenia predpisov boli zakázali. Vedľa pekárne stála neveľká jednoposchodová budova, v ktorej bývali zamestnanci pekárne. Takto to nemali ďaleko do nočnej práce. Pekáreň fungovala až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Potom niekto z okresu Liptovský Mikuláš rozhodol, že pekáreň zatvoria a chlieb pre celý dolný Liptov budú dovážať z Liptovského Mikuláša...

​Budova ostala nevyužitá a znova začala chátrať. Bolo rozhodnuté, že do nej umiestnia sklad civilnej obranyrybárpoľskej textilky. Tak sa aj stalo. Po nežnej revolúcii bola budova vyprázdnená. O oživenie sa postaral Ján Šindléry. V snahe aspoň čiastočne skultúrniť ulicu, budovy odkúpil. Nechal zbúrať vedľajšiu, zdevastovanú „bytovku“ a na základoch starej rybárpoľskej pekárne stavební podnikatelia Peter Hámor a Ladislav Guoth vybudovali tlačiarenský komplex TESFO s bytom pre majiteľa, krásnym malým parkom a potrebným parkoviskom. Storočná budova od základov zmenila svoj vzhľad do krásy a naďalej je užitočná a prospešná, aj keď slúži inému účelu. A tak je to správne.

Fotogaléria

Foto: archív rodiny Antónia Hrabovského