Starobylé  nápisy

František DianSpoznávame RK5.1.2025

​V dávnych dobách bývalo nepísaným zákonom, že pri významnej stavbe, jej úprave a prestavbe, do kamennej dosky vytesali text. V ňom uvádzali meno panovníka a potom iného urodzeného pána, ktorý dal nehnuteľnosť postaviť a opravovať.

Tabuľu umiestňovali nad vchod, alebo na iné viditeľné miesto. Tento zvyk sa zachoval dodnes. Nie sú to už kamenné tabule, ale poklepáva sa základný kameň stavby a vyhotovujú sa pamätné dosky. Staré nápisy vytesané do kameňa boli aj na najstarších svetských a cirkevných stavbách v Ružomberku a v okolí. Najčastejšie písané latinčinou, v 19. storočí maďarčinou a na synagóge hebrejčinou. Viacero nápisov bolo a je zanechaných vo vnútorných priestoroch kostolov, hradu, kaštieľa a na krížoch. Niektoré boli časom odstránené, iné po zvesení pamätnej dosky uložené v Liptovskom múzeu a niektoré ostali zachované na svojom pôvodnom mieste. Július Kürti v roku 1932 v „Správach Liptovského múzea“ uverejnil dostupné, menej dostupné, ale dnes už aj zaniknuté nápisy, z ktorých sme niekoľko vybrali.

​Pred prestavbou farského kostola v roku 1902 bol nad menším vchodom do kostola do skaly vytesaný, ale vtedy už zabielený nápis: „TEMPORE RUDOLPHI IMPERATORIS SECUNDI  MAGNIFICUS  D. STEPHANUS  DE  ILLÉSHÁZA  COMES...“  V preklade: „Za času cisára Rudolfa druhého veľmožný pán Štefan Illésházy, župan liptovský a správca kúrie uhorského kráľovstva a veľmožnápani Katarína Pálffy, manželka jeho, od základu prebudovali tento kostol v roku 1585.“ V Liptovskom múzeu by sa mala nachádzať pôvodná, na dve časti zlomená tabuľa s týmto textom.

Pred spomenutou prestavbou nad hlavným portálom kostola stálo do skaly vytesané: SACRATAS AEDESINTRENT...“ V preklade: „Do tohto svätého stánku nech vstupujú mládenci i starci, mužovia i ženy, panny i deti.“Ďalšie nápisy sú v interiéry kostola.

Fotogaléria

Nad vchodom piaristického kláštora je umiestnený nápis: „AD MAJOREM DEI GLORIAM  ET  BEATISSIMAE  VIRGINIS  MARIAE...“ V preklade: „Ku väčšej chvále Boha a cti blahoslavenej Panny Márie, zakladal som školu piaristov v Ružomberku, ja gróf Ján Jakub Lüwenburg 1727.“ Aj v tomto prípade sú ďalšie nápisy vo vnútri kostola.

​Do roku 1918 na starej budove gymnázia pri kláštore v pásme nad oblokmi pod strechou boli pozlátené plechové písmená nasledujúceho nápisu: „Rózsahegy Varos a NemzetiMüvelðdésnek.“ V preklade:“ Mesto Ružomberok národnému vzdelávaniu 1888.“ Po vzniku Československa bol nápis odstránený.

​Nad vchodom do starej budovy katolíckej chlapčenskej školy bolo do kameňa vyryté: „DUAE CERNIS CASTAE NORMALIA TECTA MINERVAE SUNT ROSEI PROPRIO...“ V preklade: „Budovy, ktoré vidíš, sú to príbytkom čistej Minervi, vystavané nákladom Ružového vrchu (Ružomberka). Sem ponáhľa malý národ, vyzbrojený novými vedomosťami.“

​V kaplnke pod Hríbmi na drevenej tabuľke bolo napísané: „ORA PRO AGRICOLIS OSPLENDENS STELLAMÁRIA 1803.“ V preklade: „Oroduj za roľníkov jasná hviezda Mária.“

​Nad dvermi židovskej modlitebne – synagógy bol nápis: „PISCHU SÁRIUM VJAVO GÓJ CADDIK SÓMÉR EMUNIUM.“ V preklade: „Otvorte brány, aby prišiel dnu spravodlivý ľud ochraňovateľ vernosti 1882“.

​V Kaštieli svätej Žofie nad bývalou bránou na južnej strane bola kamenná tabuľa s nápisom: „TEMPORA RUDOLPHI IMPERATORIS ROMANI...“ V preklade: „ Za času Rudolfa, cisára rímskeho, veľmožný pán Štefan Illésházy, župan stolice Liptovskej, správca kúrie uhorského kráľovstva a jeho manželka veľkomožná pani rodená Katarína Palffy toto stavali r. 1585.“

​Nad bývalou bránou severného krídla hradu Likava bol kedysi do kameňa vyrytý nasledovný text: „ILLUSTRISIIMUS COMES CASPAR ILLÉSHÁZY PERPETVVS A TRECHIN...“ V preklade: „ Gašpar Illésházy, najosvietenejší večitý župan Trenčína, tak i Liptovadedičný, v Oravskej župe hlavný župan, svätej cisársko-kráľovskej Jasnosti radca. Keď Švéd zúril, napádajúc príbytky moravské a mečom ničiac krby sliezske, vystaval som túto bránu, aby bola otvorená dobrým a zatvorená zlým. Veľký Bože, ochraňuj tieto opevnenia ako vzácne dielo pre večité potomstvo. Roku 1642.“

​Nad bývalou bránou na západnej strane hradu bola tabuľa s nápisom: „ARMA MAGNIFICI DOMINI LVDOVICI PEKRY DE PETROVNA SVPREMI CAPITANEI REGIAE...“ V preklade: „Erb veľkomožného pána Ludvika Pekryho z Petrovnej, najvyššieho kapitána kráľovskej Jasnosti 1534. Erb osvietenej pani Žofie, kňažnej nassavsko-ruskej 1534. Ak by Hospodin neochránil toto miesto, daromnú prácu koná, kto ho stráži.“