Sto dvadsať rokov futbalu v Ružomberku

František DianSpoznávame RK15.2.2026

V histórii Ružomberka sú staršie a významnejšie výročia ako 120 rokov začiatkov futbalu. Na niektoré sa zabúda a verejnosti sa nepripomínajú. Futbal je v našom meste jeden z najpopulárnejších a v súčasnosti aj najviac navštevovaných športov. Aká je história jeho vzniku?

Záznamy z rozprávania už nežijúcich pamätníkov nám hovoria, že podiel na vzniku futbalu v Ružomberku mali talianski robotníci, ktorí sa v meste po výstavbe Košicko-bohumínskej železnice natrvalo usadili (Zanvitovci, Dlhovičovci, Ivankovičovci…). Je to možné, ale futbalovú loptu a hru s loptou po prvý raz Ružomberčania videli v rokoch 1902-1903. Vtedy prišlo do pradiarne rybárpoľskej textilky 14 anglických montérov montovať najmodernejšie textilné stroje. Ako zahraniční montéri mali oproti domácim robotníkom 2-hodinovú obednú prestávku, z ktorej časť venovali futbalu. Boli ubytovaní v Neudorfe (kolónia pradiarenských robotníkov, dnešná ulica Ž. Silbirgera) a cestou z textilky sa pohrávali s loptou. Namieste zaniknutej strojárne si vybudovali aj provizórne ihrisko.

Záujem o hru, medzi mladými chlapcami pomenovanú „faura“, sa rozšíril v roku 1903, kedy istý pán Lipthay priniesol z Budapešti skutočnú futbalovú loptu. Kým mladí chlapci boli z hry nadšení, starší mali odmietavý postoj a hru zavrhovali pre možné úrazy aj dranie topánok. Ale záujmu a rozvoju futbalu nič nezabránilo. Chlapci, ktorí sa ku skutočnej lopte nedostali, si zo starých handier urobili guľatú loptu - handernicu, ktorú previazali špagátmi a na lúke, najčastejšie na „rajčuli“ (lúka pod neskoršou štátnou nemocnicou) hrávali futbal. Bolo to obdobie neorganizovaného futbalu.

V roku 1906 záujemci o futbal z mesta spoločne s talianskymi usadlíkov založili v Ružomberku prvý futbalový klub CONCORDIA. Iniciátorom a zakladateľom bol Štefan Mudrončík. Tajomníkom bol František Ivankovič. V zachovaných análoch čítame mená hráčov prvého klubu: Martin Horváth, Jozef a Ján Gromnica, František Kočvara, Samueli, Vrchoslav Vyskočil, Bedřich Daneš, Štefan Mudrončík, Šindelár, bratské dvojice Petrákovcov, Welterovcov, Podhorských, Šípošovcov. Futbal hrávali na „rajčuli“, ale zápasy na „execiráku“, vojenskom cvičisku za kaštieľom, na miestach dnešných kasárni. Šatne mali v hostinci „Tyroler“ (meno podľa majiteľa), oproti Hotelu Savoy, klubovňu v reštaurácii Pribiš. Preoblečení na ihrisko chodili Poľnou ulicou. Počet divákov na zápase sa pohyboval od 500 do 700. Vstupné vyberali pokladníci počas trvania zápasu obchádzaním pomedzi divákmi, okolo celého ihriska. Prvými dresmi Concordie boli čierno- biele pásikavé tričká, čierne trenírky a štucne. Kopačky boli veľmi drahé, preto mnohí hráči hrávali v bagančiach.

V tom čase neboli zriadené súťaže a družstvá si dohodovali súperov podľa ľubovôle. Všetko zmenila 1. svetová vojna. Mladí hráči boli povolaní do armády. V priebehu vojny nemal kto hrať a výstroj klubu sa stratila. Po vojne sa nenašiel organizátor, ktorý by zašlú minulosť Concordie obnovil. Ani nebolo treba. Už pred koncom vojny mladí chlapci zo strojárne, pod vedením „otca klubu“ Eduarda Stančoka, založili nový klub ŠK VíktóriaRužomberok - Rybárpole.

V súčasnosti si názov Concordia pripomína a udržuje fanklub, fandiaci nielen futbalu ale aj basketbalu. Svoju fanklubovú miestnosť má na Poľnej ulici v reštaurácii rovnakého mena. Dnešný MFK Ružomberok, nadväzujúci na viaceré futbalové kluby v meste, hrá futbal za podstatne iných podmienok ako hráči Concordie. Na zápasoch sa aj dnes z tribúny, zo sektorufanklubu, neúnavne ozýva „Concordia, jedna, deväť, nula, šesť“. Spomienky na začiatky futbalu si už dvadsať rokov aj takto fanúšikovia pripomínajú a to je správne.