Stopäťročná nemocnica uzdravuje

František DianSpoznávame RK10.11.2019

V uplynulých týždňoch sme sa z médií dozvedeli, že Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku – fakultná nemocnica, sa v hodnotení nemocníc za rok 2019 vo svojej kategórii umiestnila na 2. mieste o stupienok vyššie, ako v predchádzajúcom roku. Za ocenenie práce nemocnice, za svedomitú prácu a starostlivosť o naše zdravie, všetkým lekárom a zdravotníckym pracovníkom, patrí naše uznanie a srdečné poďakovanie. Chceme pripomenúť čitateľom, že v tomto kalendárnom roku je tomu už s t o p ä ť rokov od začiatku činnosti vojenskej nemocnice.

Všetko to začalo 1. svetovou vojnou a vyvolanou potrebou zriadiť v blízkosti frontu nemocnicu pre vojakov. Dňa 12. augusta 1914 zvolal mešťanosta Ružomberka poradu, na ktorej na ktorej bola prerokovaná otázka zriadenia provizórnej vojenskej nemocnice a školenie ošetrovateliek. Zo začiatku bola vojenská nemocnica umiestnená v bývalých honvédskych kasárňach vedľa Kaštieľa sv. Žofie. Už 2. októbra 1914 prijala prvý transport ranených vojakov. Neskôr uhorské ministerstvo vnútra rozhodlo postaviť barakovú nemocnicu na juhovýchodnom okraji mesta. Jej výstavba pokračovala rýchlym tempom. V zime 1914 – 1915 tu na voľnom priestranstve vyrástlo 20 drevených barakov s 2300 lôžkami. Už 14. februára 1915 ju slávnostne otvoril vtedajší minister vnútra Sándor. Hoci išlo o provizórne drevené budovy, v ktorých sa ťažšie udržiavala hygiena, začalo sa v nej liečiť najpokrokovejšími metódami. Nemocnica dostala prvý röntgen a zariadenia pre elektroliečbu. Nemocnica v zadnej časti mala osobitnú železničnú zastávku na trati Korytničky a tak ranení sa dostávali po koľajniciach až na nemocničné postele.

Druhý transport 360 ranených vojakov prijala už baraková nemocnica 5. marca 1915 a o desať dní ďalších 250 ranených a do konca marca ďalších 607 ranených vojakov. Ďalšie transporty prichádzali až do konca vojny, vždy do naplnenia kapacity nemocnice. Nemocnica mala dve časti, chirurgickú a internú, kde liečili aj infekčné choroby. Na čele nemocnice stál vojenský lekár, ale i maďarský ministerský komisár. Prvým primárom interného oddelenia bol neskorší minister zdravotníctva ČSR MUDr. Vavro Šrobár. Nemocnica mala vlastnú kuchyňu pre prípravu stravy, osobitne pre pacientov a osobitne pre lekárov a dôstojníkov, vlastnú práčovňu, kantínu a kotolňu na ohrievanie vody. Liečili sa tu Turci, Srbi, Bulhari, Maďari, Poliaci, Nemci, Rakúšania, Albánci, Rumuni, katolíci, pravoslávni no aj mohamedáni. Ale najviac bolo Čechov a Slovákov. Vyliečení vojaci odchádzali na front, iní do sanatórií, alebo domov. A niektorým kúsok ružomberskej zeme ostal posledným miestom večného odpočinku. V zadnej časti nemocnice vznikol vojenský cintorín pre tých, ktorí zraneniam podľahli. Cintorín existoval až do roku 1952, kedy bol spolu s drevenou kaplnkou zrušený.

Jeden z prvých obetavých lekárov bol MUDr. Obhlídal, ktorý ako primár chirurgie pôsobil od roku 1915 a neskôr až do roku 1933 ako veliteľ nemocnice. Zdravotná sestra Gizela Šindlériová pracovala v nemocnici od roku 1915 plných 45 rokov nepretržite. Po rozpade monarchie v roku 1918 nastali v nemocnici personálne zmeny. Odchádzali lekári, zahraniční pacienti. Dochádzalo k odvážaniu zariadenia, liekov. Preto bola zriadená občianska garda, ktorá do mája 1919 objekt strážila. Vtedy nemocnicu prevzala československá armáda a zriadila svoju nemocnicu s 500 lôžkami. Od júna 1920 tu v samostatnom baraku pracovala Krajinská „roztrieďovacia“ stanica pre choroby pľúcne a TBC so 100 lôžkami. Nižší počet ranených a koniec vojny umožnil prerábanie izieb na počet 10 lôžok. Upravovalo sa aj okolie barakov, robili sa chodníky, cesty. V roku 1927 , za veliteľa MUDr. Obhlídala bol vystavaný prvý tehlový pavilón, slúžiaci prvému horskému pluku, ktorého príslušníci na stavbách pracovali. Druhý pavilón, v blízkosti vtedajšieho vojenského cintorína, slúžil rote pomocného zdravotníctva. Každý rok tu vyradili 70 – 80 vojakov pre pomocné zdravotníctvo. Postupne pribudol pavilón, kde bolo krčné oddelenie, potom pavilón infekčný a v roku 1949 pavilón interný. V roku 1959 najmodernejší chirurgický pavilón so 4 operačnými sálami a inštaláciou moderného zariadenia, chirurgických prístrojov a zariadenia pre elektroliečbu a vodoliečbu. Úroveň nemocnice zvýšila i moderná kotolňa pre všetky budovy. Nemocnica sa neobmedzila len na poskytovanie služieb vojakom, ale liečila aj civilné obyvateľstvo.

Svetové udalosti po 21. júna 1941 spôsobili, že vojenská nemocnica opäť slúžila vojnovým potrebám. Po skončení vojny boli v nemocnici zlikvidované ostatky barakovej nemocnice a dokončila sa výstavba interného pavilónu. Za dlhoročnú činnosť a účasť nemocnice v SNP dostalo sa vojenskej nemocnici 26. 8. 1964 ocenenie Vojenská nemocnica SNP a štátne vyznamenanie. Postupne v nemocničnom areály vyrástli nové budovy, zriadili sa nové pracoviská. Najväčšiu zásluhu na rozvoji vojenskej nemocnice mali náčelníci MUDr. Eduard Sýkora a MUDr. Igor Čombor.

Po roku 1989 nastal nevídaný rozvoj vojenskej nemocnice , hlavne rozširovaním odborných pracovísk. Postupne boli zavedené dialýza, angiografická jednotka, magnetická rezonancia, neurochirurgia, nukleárna medicína, CT, komplexná diagnostická aj operačná endoskopia, laserové centrum a ďalší rad medicínskych výdobytkov. Pre svoju polohu, technické vybavenie, kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb stala sa v roku 1994 Ústrednou vojenskou nemocnicou SNP pod vedením riaditeľa generálmajora Igora Čombora.

Dňa 1. januára 2003 sa v meste zlúčilo civilné a vojenské zdravotníctvo, keď došlo k splynutiu mestskej /štátnej/ a vojenskej nemocnice do jedného celku – ÚVN. Dňa 3. júna 2009 bola ÚVN v Ružomberku zaradená do siete fakultných nemocníc na Slovenku, vďaka spolupráci s Fakultou zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je to najvyšší typ nemocnice, aký na Slovensku môže byť. Je to aj priestor pre vedecký a medicínsky pokrok a aplikovanie nových liečebných, diagnostických postupov a najmodernejšej techniky. ÚVN v Ružomberku disponuje v súčasnosti osemnástimi oddeleniami s viac ako 400 lôžkami a ďalších dvanásť oddelení je nelôžkových. Dostavaný je heliport pre urgentný príjem pacientov.

Buďme hrdí na to, že takéto špičkové zdravotnícke zariadenie na území mesta máme. Buďme hrdí na všetkých ľudí, ktorí sa o postupnú výstavbu a budovanie ÚVN FN zaslúžili. A našej stopäť ročnej jubilantke poprajme ďalší rozkvet, prosperitu, vedecký a medicínsky pokrok. Nech slúži svojmu cieľu pre všetkých obyvateľov Slovenska.