Storočné aktuality

František DianSpoznávame RK18.1.2026

Každý kalendárny rok je iný. Niekto sa narodí, iný opustí tento svet. Niečo pre obyvateľov vznikne, poslúži, poteší, iné sa zmení, alebo aj zanikne. V krátkom časovom úseku to ľudia ani veľmi nevnímajú.

S odstupom desať, dvadsať rokov sú zmeny badateľnejšie, komentované aj slovami: „Vtedy to bolo ináč, tu stála taká budova, toto tu ešte nebolo…“ Čo tak porovnanie po sto rokoch? Nežije generácia ľudí, ktorá by si pamätala udalosti spred sto rokov. Našťastie máme noviny z tohto obdobia a v nich redaktori zachytili a zapísali všetko neobyčajné, čo sa v Ružomberku v roku 1926 stalo. Nech sa páči, prečítajte si.

Rozlúčku so starým rokom 1925 zorganizoval Sokol Ružomberok v Sokolovni. V preplnenej telocvični prítomní potleskom ocenili vystúpenie pánov Cisařa a Hochmutha (pozn. otca prof. Zdenka  Hochmutha) a v tanečnej zábave pokračovali do skorého rána. Aj dôstojníci ružomberskej posádky pripravili ples. Na tom by nebolo nič neobyčajné. Robili to každý rok. K neuvereniu znel pred plesom oznam v novinách: „Odbočka československých dôstojníkov v Ružomberku si dovoľuje upozorniť hostí pozvaných na ples konaný 13. februára, že budú pre nich poslané kočiare, ak sa zahlásia včas nadporučíkovi Mádelovi.“

Či by v dnešnej dobe bola poskytnutá takáto služba trebárs aj na ples primátora? Iný príklad spolupráce vojenskej posádky s mestom. Posádka pripravila 6. marca, k 76. narodeninám prezidenta ČSR T. G. Masaryka, lampiónový sprievod mestom. Na druhý deň, 7. marca, prehliadku vojska - slávnostný pochod ulicami mesta  a slávnostný obed na Salaši (súčasť bývalého Kina Apollo). Dnes ani nevieme, kedy má prezident, prezidentka narodeniny. A už vôbec si ich nepripomíname a neslávime ich. Jednak nemáme také osobnosti vo funkcii prezidentov, ako bol Masaryk a oslavy by mohli prerásť na demonštráciu. 

Do tretice o vojenskej posádke. „Pod záštitou ministra pôšt a telegrafov bol 14. február 1926 vyhlásený za začiatok prevádzky veľkých vysielacích staníc v Prahe a v Brne pod názvom „Týždeň rádiofónie“. V tento deň boli v celom Československu inštalované rádiostanice na vopred určených miestach. Cieľom bolo vzbudiť záujem o modernú vymoženosť „RÁDIO“. V Ružomberku sa tejto úlohy zhostila vojenská posádka. Dňa 12. februára sa v Kine Apollo zišla stovka záujemcov.

Nadporučík Karol Kořínek mal prednášku o radiofónii (prenose hlasu a hudby). Potom sa zrak zvedavcov sústredil na štyri amplióny - trúby, z ktorých v priamom prenose mali počúvať  z Prahy operu „Predaná nevesta“. Zvukového prenosu sa nedočkali, lebo v Prahe nastala porucha, ktorú nedokázali odstrániť. Nadporučík preladil na Brno, kde vysielali hudbu, potom na Budapešť  a na nemecké a anglické stanice. V histórii Ružomberka to bolo prvé počúvanie rozhlasu. 

Pri budovaní Ružomberka boli v tomto roku významné aktivity. Pod vedením Karola Mederlyho stavebný výbor začal prípravné práce na stavbu Kultúrneho domu a bola vypísaná súťaž na jeho výstavbu. Očakávania mali nielen Ružomberčania, ale celé Slovensko.

Do novej budovy meštianky sa konečne nasťahovali učitelia so svojimi žiakmi. Aj keď ešte nebola dokončená, po vandrovaní v iných nevhodných priestoroch, boli vo svojom a malé nedorobky v novej škole stavbárom prepáčili. Bol rozostavaný evanjelický kostol. V septembri, za veľkej pozornosti veriacich, priviezli do kostola zvony. V nedeľu 10. októbra biskup Dr. Jur Janoška posvätil nový kostol. Tejto významnej udalosti sa zúčastnilo veľa evanjelických kňazov a množstvo veriacich z Liptova, Oravy, Turca a Spiša.

V kultúrnej oblasti bol rok 1926 tiež zaujímavý - TJ Sokol sa v Kine Apollo predstavil divadelnými hrami Posledná večera, Zrkadlo a Lucerna. V rovnakej sále koncertovalo Spevácke združenie slovenských učiteľov a svetoznámy husľový virtuóz Kocian.

Už rok existujúci športový klub ŠK Ružomberok (ŠKR) na mieste parku pred múzeom za pomoci mesta a sponzorov za 30 000 korún vybudoval futbalové ihrisko a za 8 000 korún dva tenisové dvorce s antukovým povrchom. Medzi sponzormi na výstavbu čítame firmy Slovenská papiereň 500 korún, Stará papiereň 500 korún, Zápalkáreň 200 korún, Textilka 1 000 korún, firma Gros 500 korún, Ľudová banka 100 korún, Slovenská banka 100 korún. Slávnostné otvorenie ihriska bolo 27. júna 1926 zápasom s AC Spišská Nová Ves. Otvárací zápas skončil víťazstvom Ružomberčanov 5:0 (góly: Milec, Harman, Kardoš, Ballo a Marko). V súvislosti s futbalom vyznieva nepochopiteľne vyhlásenie Riaditeľstva československého štátneho gymnázia v  Ružomberku, ktoré sa stavalo proti futbalu študentov.

„Futbal by sa mal vôbec vylúčiť zo športov pre mládež, lebo to nie je šport, ale bitka, kde sa lámu nohy a ruky a boli prípady, keď z ihriska odviezli polomŕtveho hráča“. Dovolím si uviesť jednu poznámku:  Až do roku 1972, kedy začali platiť nové učebné osnovy pre školskú telesnú výchovu, futbal v starých osnovách vôbec nebol uvedený, bol vynechaný nielen v základných, ale aj v stredných školách. Prekvapili vás storočné informácie? Pre obmedzený priestor sme vybrali iba najzaujímavejšie.