Sýpky

František DianSpoznávame RK2.11.2025

Ak cestujete hlavnou cestou v smere do Žiliny, určite vašu pozornosť upútajú, medzi Hubovou a Ľubochňou, po ľavej strane cesty drevené staré stavby - sýpky. Keby boli postavené ďalej do doliny, nikto by si ich nevšimol. Takto sú záujmom nášho zraku a otázky - k čomu slúžili.

Ešte v polovici minulého storočia ich bývalo pod týmto svahom postavených viac. Časom strácali svoje využitie, chátrali, rozpadali sa a tak boli odstránené. Na Gombáši, ako znel starý názov obce Hubová, bývalo len osem až desať gazdov, ktorí mali o niečo viac poľa a lúk. Ani oni neboli boháčmi a v sezóne pracovali v Ľubochnianskej doline pri ťažbe dreva.

Predpokladáme, že počet postavených sýpok neprekročil počet lepších gazdov, pretože drobní roľníci sýpky nepotrebovali. Posledné dve sýpky sa skupine nadšencov podarilo zachrániť a stali sa svedectvom doby minulej, ako hospodárske stavby ľudovej architektúry dolného Liptova. V záznamoch obce je uvedené, že sýpky boli postavené niekedy okolo roku 1876.

Sýpky sú postavené na kamennej podmurovke obdĺžnikového pôdorysu z mäkkej guľatiny vyplnené žrďovinou. Vo vnútri je hlinená podlaha a trámový strop. Sýpky sú podpivničené, predelené murovanou priečkou na dve časti, s dvomi samostatnými vchodmi s drevenými dverami. Sedlové strechy sú pokryté šindľom. Ani v minulosti neboli sýpky rovnaké. Stavali sa podľa daností terénu a potreby užívateľa. Prof. Jaroslav Pikla, narodený a žijúci v Hubovej, hovorí o ich využití v minulosti.

„Sýpky boli miestom skladovania všetkého, čo ľudia na poli dopestovali. Na zimu sa tu uskladňovalo obilie, zemiaky, repa, zelenina, ale aj poľnohospodárske náradie. Nikdy nie seno, ani slama. Potrebám ľudí slúžili takmer sto rokov “. Prestali sa využívať v čase, kedy bola pôda súkromníkom odňatá a začalo sa formovať družstevné hospodárenie.

Nie je bez zaujímavosti, že sýpky boli stavané pod kopcom, ktorý má oveľa staršiu históriu. Nazýva sa Hrádok - Turnisko (turňa = veža), na ktorom sa nachádzalo dnes už zničené, viackultúrne archeologické nálezisko. Hradisko na ploche približne 10 x 20 m malo opevnené podhradie a jeho vek siahal až do rímskej doby. Od 13. storočia sú dôkazy o trvalom osídlení tejto lokality. Hrádok mal významnú úlohu pri strážení obchodnej cesty medzi Nitrou - Turcom - Liptovom - Oravou v smere do Poľska.

Cesta viedla z Turca Ľubochnianskou dolinou a v Hubovej (Gombáši), po prebrodení Váhu, pokračovala údolím potoka Komjatná na Oravu. Stredoveký hrádok tu pretrval aj v nasledujúcich storočiach. V 17. storočí tu bola mýtna stanica a vyberalo sa mýto. V tomto roku, kedy si Hubová pripomína 600 rokov od prvej písomnej zmienky o osade, z recesie, na mieste niekdajšieho vyberania mýta skupina Hubovcov opäť „vyberala mýto“. A mali úspech. Zastaveným vozidlám pripomínali výročie obce, obdarovali ich koláčikom a čo-to sa vyzbieralo aj do klobúka. Ak budete prechádzať Hubovou, spomeňte si, že hoci obec si pripomína 600 rokov, osídlenie tejto lokality je oveľa, oveľa staršie. Len sa nezachovali písomné záznamy.

Fotogaléria

Foto: Jakub Urban