Tak sa vyrábalo plátno

František DianSpoznávame RK3.7.2022

„Išli dievky ľan trhať,

natrhali samu vňať.

U starého barana

tancovali do rána.“

Či to bolo tak, ako sa spieva v ľudovej piesni, nevieme. Vieme však, že v každej dedine v Liptove sa ľan pestoval. Ľanové vlákno bolo od nepamäti na Slovensku základný materiál na výrobu plátna. Veď z čoho by boli ušili pre ženy spodnú bielizeň, haleny, šatky, uteráky, utierky a pre chlapov nedeľné košele a do domácnosti sviatočný obrus. Konope na tento účel nebolo vhodné, lebo sa nedalo vybieliť. Konopné boli plachty, vrecia, povrazy, ale u chlapov na leto aj konopné gate do roboty. Až postavením textilky v Rybárpoli na konci 19. storočia sa spôsob odievania začal meniť. Ľahké a tenšie bavlnené látky pestrých vzorov boli ľahko udržiavateľné a nevyžadovali toľko námahy, ako pestovanie a spracúvanie ľanu. Bavlna začala pred ľanom dostávať prednosť. Hoci ľanové plátno patrí medzi krčivejšie materiály, v súčasnosti sa opäť teší obľube. Má veľa pozitívnych vlastností, ktoré vedeli ohodnotiť už naši predkovia. Letné oblečenie z ľanu je priedušné, vyhovujúce ľudskej pokožke. Je to prírodný materiál.

Dopestovať ľan a vyrobiť plátno nebola ani ľahká, ani jednoduchá robota. Je vypočítané, že v minulosti na 100 kg vytretého ľanu od zasiatia, až po spracovanie na priadzu bolo potrebných 247 pracovných hodín. Dopestovať 100 kg zemiakov si vyžadovalo 5,3 hodiny a 100 kg cukrovky na cukor 3,2 kg. Zo 100 kg surového ľanu sa dalo získať okolo 14 kg vytretého ľanu a 7 -10 kg bieleho plátna. Aj z tohto krátkeho bilancovania je vidieť náročnosť akú si pestovanie ľanu vyžadovalo. Aké to boli úkony pri pestovaní od semena po biele plátno ? Monografia Likavky popisuje aj tieto práce. Ony boli vo všetkých dedinách podobné, či rovnaké.

„Semeno ľanu sa kupovalo na trhu v Ružomberku, alebo na Orave. Ľan sa sial ručne na začiatku poľa, na úvrati.“ Ľan vyžadoval dobre pripravenú pôdu, bez buriny, pohnojenú a nezamokrenú, ani nevysychajúcu. Ľan sa musel často plieť od buriny. Po odkvitnutí sa ručne trhal aj s koreňmi, vyčistil a nechal uschnúť. „Potom sa zväzoval do snôpkov, zvážal domov, usušil a rafal na trlici (odstraňovali sa semená). Orafaný ľan v snôpkoch sa ponoril do potoka a zaťažil kameňmi, aby ho voda neodniesla. Močil sa 14 – 21 dní.“ V Lúčkach využívali na močenie ľanu minerálnu teplicu, čo urýchlilo oddelenie vlákien od pazderia. Nasledovalo očistenie ľanu od blata, vysušenie a trepanie „bucharmi, čím sa odstránili „oste“ (pazderie), aby ostali len vlákna. Vlákna sa česali na hlavici s klincami a vyčistené zväzovali do koníkov.“ Cez zimu pripravený ľan ženy spriadali na nite a tkali plátno. „Osnova budúceho plátna bola z pamoku, ktorý sa kupoval v textilke v Rybárpoli. Natkané plátno sa na jar a cez leto počas slnečných dní pri potoku bielilo. Natiahnuté a upevnené sa niekoľkokrát kropilo vodou a slnko plátno vybielilo.“ Vybielené plátno sa potom vyváralo v horúcej vode, vysušilo vymangľovalo a bolo pripravené na šitie.

Musíme uznať, že množstvo pracovných úkonov, ktoré bolo treba vykonať od semiačka ľanu až po biele plátno si zaslúžilo ocenenie ušitého výrobku. Ak budete v domácnosti využívať výrobky z ľanu, alebo časť vášho odevu bode ľanová, spomeňte si koľko námahy v minulosti vynaložili ľudia, aby bola ušitá ľanová bielizeň.