Taká je história futbalového štadióna

František DianSpoznávame RK11.7.2020

Bolo to 8. mája 1955, kedy sa na ňom uskutočnila okresná spartakiáda. Ale už v predchádzajúcu jeseň na trávniku hrávali futbalisti svoje zápasy a v septembri 1954 sa na atletickej dráhe uskutočnila celoslovenská súťaž v atletike žien. Ale mnohé zariadenia ešte neboli dokončené. So štadiónom to bolo ako s novým domom. Aj keď nie je dokončený, obyvatelia sa už nasťahujú. Možno fanúšikov futbalu bude zaujímať, kde všade bolo v Ružomberku futbalové ihrisko. V zásade vždy na okraji mesta.

Pre prvé, nestále ihriská si od roku 1906 nadšenci futbalu od mesta za poplatok prenajímali trhovisko dobytka, ktoré bolo v miestach bývalej štátnej nemocnice. Alebo cvičisko vojakov – execirák, ktorý bol za Kaštieľom sv. Žofie /dnes kasárne/. Prvé riadne ihrisko vybudoval židovský klub Makkabea v roku 1923 po Paračkou a tam hrávali aj ostatné kluby. ŠK Viktória mala ihrisko za Fullovou krčmou smerom ku Váhu. V roku 1925 bo založený ŠK Ružomberok Nemal vlastné ihrisko a pre jeho vybudovanie v roku 1926 mestská rada na tento účel prepožičala klubu pozemok na presťahovanom trhovisku pre dobytok. Na starom trhovisku sa už stavala nemocnica. Nové ihrisko ŠK Ružomberok bolo na mieste múzea a súčasného parku. Za 30 000 korún tu vybudovali futbalové ihrisko s najnutnejším sociálnym zariadením a dva tenisové dvorce. Prvý zápas sa na tomto ihrisku odohral proti AC S. N. Ves 5. júla 1926 s víťazstvom Ružomberka 5 : 0.

Zastavovací plán mesta na mieste ihriska počítal s výstavbou múzea, parku a dvoch ulíc. Tak sa ihrisko muselo presunúť mimo mesta. To už investíciou mesta nákladom 172 000 korún vyrástlo nové ihrisko za dnešnou budovou štátneho gymnázia, postaveného neskoršie, až v roku 1942. Od roku 1935 sa na tomto ihrisku – Sahare, hrávali divízne i ligové zápasy až do roku 1954, kedy ihrisko opäť ustúpilo výstavbe bytov a futbal sa začal hrávať na budovanom štadióne. Tam sa hráva dodnes.

Podľa zastavovacieho plánu mesta na tomto mieste štadión nemal stáť. Plánovaný bol na opačnej strane mesta, na Kňažke, ale Považské celulózky a papierne s tým nesúhlasili, pretože na týchto miestach plánovali výstavbu nových prevádzok. Nevyšiel ani zámer vybudovania ihriska a tržnice pre dobytok v Lazinách, na ľavom brehu Revúcej, pretože majitelia pozemkov nesúhlasili a nastali vojnové roky. S myšlienkou postaviť štadión vo Veľkom Políku prišlo predstavenstvo Slovenských bavlnárskych závodov v Ružomberku na zasadnutí 8. augusta 1946. Prerokovávali výstavbu internátu Mladá generácia /dnes KU/ pre 1000 mladých pracovníkov. S výstavbou internátu sa uvažovalo aj o športovom vyžití mladých ľudí.

Do úvahy pripadali dve lokality. Hrabovská dolina, ale tam bola vojenská strelnica a Veľký Polík, kde boli súkromné polia. V roku 1947 predstavenstvo bavlnárskych závodov odsúhlasilo výstavbu vo Veľkom Políku a pre tento účel vyčlenilo 5 miliónov korún z prostriedkov podniku. Zámer vystavať štadión na tomto mieste narazil na odmietavý postoj mesta a predloženie nesplniteľných podmienok. Na plánovanom mieste boli súkromné polia, ktoré bolo potrebné vykúpiť. Stála tu bijáreň dobytka /dnes parkovisko TESCA/. Zmeniť by sa muselo trasovanie cesty, odklonenie hrabovského potoka... V roku 1948 došlo v republike k politickým zmenám a záujmy robotníckej triedy boli prvoradé. Rovnako aj výstavba štadióna pre pracujúcu mládež. Akčný výbor ONV v Ružomberku videl vo výstavbe štadióna pre pracujúcu mládež splnenie veľkého politického cieľa. Keď v apríli 1948 vedenie podniku oznámilo MsNV úmysel vybudovať štadión vo Veľkom Políku, mesto odpovedalo až v auguste vyhýbavo. Nakoniec predsa súhlasilo a bolo ochotné zmeniť aj zastavovací plán mesta. V tejto situácii bolo dôležité, že Povereníctvo priemyslu a obchodu zaradilo štadión do operatívneho plánu na rok 1948, bez ktorého by sa so žiadnou stavbou, ani vyvlastňovaním pozemkov nedalo začať. V októbri 1948 ONV povolilo vstup na pozemky a vykonanie zamerania pre stavbu. Celá príprava stavby trvala 20 mesiacov.

V decembri 1948 predložili architekti Ing. Škorupa a Ing. Cibulka z Bratislavy ideový plán štadióna. Dňom 1. januára 1949 začal prvá päťročnica a akákoľvek štátna výstavba sa mohla realizovať len vtedy, ak bola zahrnutá v päťročnom pláne, kam sa stavba štadióna nedostala. Ostávalo len východisko zaradiť stavbu do „M“ plánu , ako akciu mesta. V januári 1949 sa na MsNV stretli zástupcovia mesta, bavlnárskych závodov, bavlnárskej telovýchovnej jednoty Sokol a mestskej TJ Sokol a dohodli sa na stavbe štadióna s tým, že stavebníkom bude TJ Sokol BZ. Bolo dohodnuté, že náklady na stavbu budú 60 miliónov korún na 12 rokov výstavby. Mesto malo poskytovať každoročne 25% prestavaných nákladov. V marci 1949 ÚV Sokola na Slovensku zaslal schvaľovací dekrét na výstavbu štadióna. A keď KNV v Žiline schválilo stavbu a zaradilo do plánu „M“, nič nestálo v ceste , iba dostatok peňazí, aby výstavba začala.