Taká  je  história  rekonštruovaného  štadióna 2. časť

Taká je história rekonštruovaného štadióna 2. časť

František DianSpoznávame RK19.7.2020
Memoriál J.Ďatela, dekorovanie víťazov beh na 100 m. Na 3 mieste Ružomberčan Ján Cheben, československý reprezentant

Jednotný fond pracujúcich v Bratislave po otáľaní poskytol z podporného fondu 9,5 milióna korún a Slovenský úrad pre telovýchovu a šport /následník ústredia Sokola na Slovensku/ 3 milióny korún a ďalšie prostriedky finančné i hmotné prúdili z bavlnárskych závodov. Koncom roka 1949 začalo vyvlastňovanie pozemkov s ťažkosťami, pretože majitelia žiadali nadhodnotené ceny. Nakoniec vyvlastnenie bolo za úradne stanovenú cenu. Celú agendu okolo stavby, žiadosti, zmluvy, právne úkony, mal na starosti podnikový právnik JUDr. Dominik Filipp. Pre technický dozor nad stavbou bol z podniku vyčlenený Jozef Smolek, otec Ing. J. Smoleka. Ján Matala sa postaral o manuálne náradie a zaobstaranie tesárov. Zoltán Hámor obstaral koľajnice a vozíky na odvoz zeminy. Karol Vály, neskorší predseda MsNV a TJ BZ VIL a Vladimír Štancel mali na starosti zabezpečenie brigádnikov na stavbu. Najťažšiu robotu mal vedúci zásobovacieho oddelenia podniku Ján Straka, ktorý mal na starosti zabezpečenie materiálu: cementu, piesku, štrku, dosák, železa ... lebo všetkého bol nedostatok a na prídel. Mnohokrát pomáhali iba známosti a dobré styky.

Spartakiáda na novom štadióne

Na jeseň 1949 sa začalo s odhumusovaním priestoru stavby. Práce sa naplno rozbehli na jar 1950. Hĺbili sa výkopy pre vodu a kanalizáciu vyúsťujúcu do Váhu, kládla sa drenáž pod hraciu plochu a atletickú dráhu. Práce pokračovali aj vďaka brigádnikom z bavlnárskych závodov a ružomberských stredných škôl, osobitne podnikovej učňovskej školy. V polovici roka 1952 sa na hracej ploche začala zelenieť tráva a črtali sa obrysy atletickej dráhy. Nový zákon o rozvoji telesnej výchovy a športu rozhodol o pričlenení telovýchovnej jednoty k fabrike a majetok, teda aj budovaný štadión prešiel na organizáciu ROH. Tým sa pre výstavbu zjednodušili organizačné i finančné vzťahy. Rastúci štadión postupne navštevovali odborníci z Prahy, Bratislavy i Brna, s ktorým Ružomberok nadviazal pri výstavbe spoluprácu a čerpal z ich skúseností. Všetci sa v jednom zhodli, že štadión patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

V roku 1954 sa vykonávali záverečné práce a úpravy areálu, ale futbalisti už hrali na novom trávniku a 19. septembra 1954 sa na atletickom ovále a v sektoroch konali súťaže majstrovstva Slovenska v atletike žien. Na jar 1955 boli všetky práce na štadióne ukončené a akýmsi oficiálnym otvorením štadióna bola okresná spartakiáda 8. mája 1955. Odvtedy štadión s úpravami atletickej dráhy a trávnika slúžil až do roku 1997. Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že na Lazinách rovnako koncom päťdesiatych rokoch vzniklo futbalové ihrisko, na ktorom hrával odčlenený Slovan Ružomberok.

Oslavy na štadióne pri postupe medzi slovenskú elitu - do MARS superligy

V šesťdesiatych rokoch TJ BZ VIL bola najväčšou TJ na Liptove. Bolo nad sily bavlnárskych závodov „utiahnuť“ finančné zabezpečenie všetkých oddielov a odborov. Po rokovaní došlo v roku 1965 k dohode medzi TJ BZ VIL a vznikajúcou TJ SCP, ktorá si do svojej starostlivosti prevzala basketbal a volejbal. Bol to dobrý počin a oba športy napredovali a na Slovensku sa zviditeľnili výraznejšie ako dovtedy. Ale to je iný príbeh.

Zmeny v spoločnosti od roku 1990 zmenili aj športový život. TJ BZ VIL sa atomizovala a kluby sa vydali samostatnou cestou. Štadión ostal futbalu a atletike. Finančná pomoc futbalu zo strany privatizovaného TEXICOMU upadala. Od roku 1995 vznikol Mestský športový klub /MŠK/. Predsedom sa stal primátor mesta Juraj Čech, športovým riaditeľom Igor Bobula. Dobré výsledky v 2. lige predurčovali postup do 1. slovenskej ligy. V sezóne 1996/97 už ako FK SCP Ružomberok na čele s predsedom Jánom Liškom sa to podarilo a futbalisti postúpili do najvyššej súťaže, v ktorej sú nepretržite doteraz. Bez sponzorskej pomoci SCP by to nebolo možné.

Dekorovanie víťazov mládežníckeho turnaja O pohár SCP

Postup do najvyššej súťaže si žiadal naliehavú rekonštrukciu päťdesiat ročného štadióna, ktorú vedenie klubu v spolupráci s SCP začalo v roku 1997. Bola zrušená atletická dráha so sektormi, hracia plocha sa posunula západným smerom asi o 20 m, položilo sa zavlažovacie zariadenie pod hraciu plochu. Začala sa stavať západná tribúna pre 2600 sediacich divákov. Na stretnutí 7. marca 1998 proti Dunajskej Strede sledovali diváci zápas už zo sedadiel novej tribúny. V útrobách tribúna sa dobudovávala infraštruktúra a staré zariadenie na severnej strane začalo slúžiť mládeži a na poschodí sekretariátu klubu. Od roku 1999 SCP ostalo reklamným partnerom klubu, ktorý zmenil názov na MŠK SCP Ružomberok. Nový výbor klubu na čele s prezidentom klubu, bývalým ligovým rozhodcom Milanom Bezákom, mal plnú podporu generálneho sponzora a v osobe Milana Fiľa. V roku 2001 boli všetky práce na západnej tribúne v hodnote 70 miliónov korún, prevažne od sponzora, ukončené. Od sezóny 2003/04 sa opäť menil názov klubu na MFK a.s.

V roku 2005 začala výstavba východnej tribúny, zbúranie starej budovy. Pre divákov bola východná tribúna sprístupnená v nasledujúcom roku, v ktorom sa Ružomberok stal futbalovým majstrom Slovenska. Súbežne bolo vybudované umelé osvetlenie štadióna a pomocné ihrisko bolo pokryté umelým trávnikom. Tretie, škvarové ihrisko, kde bola do roku 1982 bijáreň dobytka, rovnako ako staré šatne a administratívna budova ustúpili výstavbe TESCA a parkoviska. Na dostavbu vnútorných priestorov východnej tribúny bolo potrebné čakať ďalšie roky. Nakoniec pred štyrmi rokmi boli odovzdané interiérové priestory vo východnej tribúne, kancelárie, šatne, sociálne a regeneračné priestory... Vybudovaný bol nový vyhrievaný trávnik, zavlažovanie, vymenený umelý trávnik na tréningovom ihrisku, turnikety vo vchodoch... Na dokončenie výstavby štadióna poskytla Vláda SR, Ministerstvo školstva SR a Slovenský futbalový zväz 1 milión EUR, mesto Ružomberok 140 000 a hlavne ECO – INVEST a.s. majiteľa Milana Fiľa poskytol 3,460 000 EUR. V roku 2019 bolo na ZŠ Klačno vybudovaná futbalová akadémia, ihrisko s umelou trávou a v Černovej v uplynulých týždňoch bol zrekonštruovaný futbalový štadión s tribúnou a sociálnym zázemím, všetko z prostriedkov štátu a podpory mesta. Aj na pomocnom ihrisku vedľa štadióna je položený nový umelý trávnik a na západnej strane vyrástla nová tribúna na sedenie.

Na záver histórie futbalového stánku nech mi čitatelia dovolia jednu poznámku. Bez peňazí sa nedá nič budovať. Bez finančnej pomoci SCP a Milana Fiľa by sa Ružomberok nezviditeľnil v Európe v basketbale žien a ani vo futbale by nič neznamenal. A nebol by vyrástol ani taký pekný štadión ako máme. To je skutočnosť. Nech podstatu tohto pochopia aj tí, ktorí o šport nemajú záujem. Lebo tieto športy poskytujú pravidelné športové vyžitie tisíckam divákov z Ružomberka a okolia, čo iné aktivity nedokážu.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia