Takéto boli ružomberské meštianky

František DianSpoznávame RK5.6.2022

Z reči skôr narodených ľudí z času na čas začujeme: „mal vychodenú meštianku... chodil do meštianky...“ Päťdesiatnikom a mladšej generácii pojem meštianka nič nehovorí. Ani nemôže. Veď zo zákona meštianky zanikli pred sedemdesiatimi rokmi. Aké školy boli meštianky? A boli aj v Ružomberku?

Meštianky boli nižšie stredné školy nadväzujúce na 5-ročné ľudové školy. V Rakúsko-Uhorsku boli zavedené po roku 1868 pre 10 – 15 ročné deti. Neskôr pre 10 – 13 ročné deti. Zriadiť ich mohli obce s počtom aspoň 5 000 obyvateľov. Štúdium v meštianke trvalo štyri roky a od roku 1922 na Slovensku tri roky. Učebný plán bol podobný ako v nižšom gymnáziu (príma – kvarta), okrem latinčiny a gréčtiny. Pripravovali žiakov na remeselnícke a živnostenské povolania, alebo pokračovanie na vyššom gymnáziu (kvinta – oktáva). Ako štátne meštianske školy na Slovensku začínali svoje pôsobenie od roku 1919. Ale cirkevné meštianky vznikali skôr. V školskom roku 1937/38 bolo na území Slovenska 232 meštianok. Po roku 1945 boli učebné plány nižších gymnázií a meštianky zjednotené. Zákonom z roku 1948 sa meštianky a nižšie gymnázia pretransformovali na 2. stupeň základných škôl a štúdium končilo v ôsmej triede záverečnými skúškami (v 14. rokoch veku dieťaťa). Tým história meštianok na Slovensku bola ukončená.

V histórii školstva v Ružomberku boli dve meštianky. Od roku 1892 bola na Rínku, v mieste Základnej školy svätého Vincenta Rímskokatolícka dievčenská meštianska škola spoločná s ľudovou školou. Súčasťou bola aj detská opatrovňa (dnes materská škola). O vzdelávanie a výchovu sa starali sestry Rádu svätého Vincenta. Od roku 1919 štúdium v meštianke pokračovalo, ale školu prevzali sestry Rádu svätého Františka až do roku 1938, kedy sa znova vrátili sestry Rádu svätého Vincenta. V školskom roku 1941/42 bola k jestvujúcej budove pristavaná nová časť budovy s učebňami. „ Na zasadnutí rodičovského združenia v roku 1941 vedenie školy prosí rodičov o finančný príspevok , aby mohli zakúpiť vymoženosť techniky, školský rozhlas...“ ( Tatranský Slovák č.40/1941) Dievčenská meštianska škola zanikla ako ostatné meštianky po roku 1948.

Po vzniku ČSR v roku 1919 bola na Nemeckej ulici vedľa kasárni postavená budova Štátnej meštianskej školy. Stavba slúži dodnes ako sociálna ubytovňa a stojí vedľa bývalých priemysloviek. Vybudovanie, zariadenie a personálne obsadenie meštianky organizoval prvý riaditeľ Ján Loucky. Bol aktívny nielen v škole, ale aj množstvom prednášok pre verejnosť a aktivitou v Sokole. V Ružomberku pôsobil ako riaditeľ do roku 1931, kedy bol preložený na Moravu. Na rozdiel od meštianky na Rínku, štátna meštianka bola škola prístupná dievčatám aj chlapcom. Postupom rokov, pribúdaním žiakov priestorovo nepostačovala a tak mesto vybudovalo a v roku 1925 dalo do užívania novú budovu Štátnej meštianskej a ľudovej školy na Dončovej ulici. V jej priestoroch boli triedy aj Odbornej školy pre ženské povolania. Na dlhé roky si budova školy zachovala pomenovanie „meštianka“. Tu chodili deti z chudobných aj solventnejších rodín. „Rodičovské združenie vo vojnovom roku 1942 obdarovalo najchudobnejších žiakov. Odovzdalo im 7 zimníkov, 5 chlapčenských oblekov, 2 dievčenské šaty, 16 párov topánok, 8 párov papúč a učebné pomôcky v hodnote 6 500 Ks...“ (Tatranský Slovák č. 50/1942) V roku 1945 bola škola zlúčená s evanjelickou ľudovou školou ako II. štátna ľudová škola. Samostatná meštianky v rovnakej budove v roku 1948 zanikla. Pre Ružomberčanov na ďalšie dlhé roky ostala budova školy „meštiankou“.