Takto stavali mestskú nemocnicu v Ružomberku

František DianSpoznávame RK15.12.2019

Cesty zástupcov mesta do Pešti a predkladanie žiadostí o stavbu nemocnice priniesli prísľub až v roku 1913. Delegáciu viedol hlavný župan Arpád Kyszely a rokovala s uhorským premiérom Lukacsom. Uhorská vláda súhlasila a dala príkaz na stavbu nemocnice v Ružomberku. Ale svetová vojna všetko zmarila.

V novom štátnom útvare a povojnovej biede v rokoch 1920 – 21 mesto pod vedením starostu Jozefa Šooša prevzalo na seba ťažkú úlohu postaviť nemocnicu. Výber miesta bol už dávnejšie daný, na „rajčuli“, kde sa konávali dobytčie trhy. Bol to priestor už mimo mesta a cesta do mesta viedla terajšou Ul. Scota Viatora, nie tak ako je tomu teraz. Na tomto brehu Váhu bola aj pltnica, píla a bitúnok. Vyrovnanie plochy priestoru nemocnice navezením 24 700 kubíkov materiálu a regulácia Váhu sa uskutočnili až v roku 1935.

Na projekt nemocnice bol vypísaný súbeh, ktorý z dvanástich prihlásených vyhral Gejza Grooh. Bol absolventom stavebnej fakulty budapeštianskej univerzity. Rozpočet na stavbu predstavoval sumu 7 100 000 korún, ktoré mesto nadobudlo pravdepodobne výrubom mestských lesov. V rozpočte sa nepočítalo na vnútorné vybavenie nemocnice, čo neskoršie spôsobilo vážne problémy. Súbeh a stavebné práce vyhrali dve firmy: ružomberský stavebný podnik Glasner a Szegö a Moravsko-karvinská spoločnosť s.r.o. Pracovať sa začalo 10. júla 1922. Používali sa predovšetkým domáce materiály, ktoré sa dovážali konskými povozmi z miestnych píl, tehelne, kameňolomov, pieskových baní, vápenky... Mechanizácia bola veľmi jednoduchá: drevené fúriky, trepne, kladky, nosidlá... Napriek týmto jednoduchým podmienkam podarilo sa dostať pod strechu všetky tri budovy už 9. 2. 1923.

Kompletná stavba nemocnice bola hotová 15. decembra toho istého roku. Dodávku elektroinštalácie zabezpečovala domáca firma Sliacky za 99 000 korún. Vodovod, kanalizáciu, ústredné kúrenie a ohrev vody projektovala miestna firma G. Starý, ale dodávku vykonala firma Armator a.s. z Moravskej Ostravy za 1 159 000 korún. Administratívna budova, v ktorej bol aj kláštor zdravotných sestier sv. Vincenta, kaplnka a byt riaditeľa, nemal ústredné kúrenie a bola najlacnejšia 857 000 Kčs. Pavilón pre tuberkulózu a infekčné ochorenia stál 1 128 000 a najdrahšia bola hlavná budova 4 045 000 Kčs. Počas roka 1924 boli odstránené kolaudačné nedostatky a dobudované tri menšie objekty: chemická dezinfekčná stanica, márnica a hospodárska budova pre chov kráv a ošípaných. Takýto komplex nemocničných stavieb ohraničil mesto zo severu v ohybe Váhu.

Okrem hlavnej budovy všetky ostatné sa realizovali v historizujúcom duchu s prevládajúcimi novobarokovými dekoratívnymi detailmi. Ani po kolaudácii v roku 1925 nemocnicu neotvorili. Chybovalo vnútorné zariadenie v hodnote viac ako 3 milióny korún. Mesto však nemalo z čoho uhradiť takúto čiastku. Stalo sa, že rezortné ministerstvo presunulo chybujúce financie na vnútorné zariadenie s podmienkou, že mesto Ružomberok bude vlastníkom zariadenia a zabezpečí prevádzku, hoci pôvodne mala nemocnica slúžiť nielen občanom Liptova, ale aj Oravy a Spiša. Počas roka 1926 sa nemocnica zariaďovala. Drevený nábytok dodala nábytkáreň v Bučoviciach pri Brne, posteľnú bielizeň Tkáčovňa Nová Paka. Po skompletizovaní slávnostné otvorenie nemocnice bolo 22. decembra 1926. Medzi hosťami bol aj minister verejného zdravotníctva Ján Šrámek, ale aj náš rodák Vavro Šrobár, nestor slovenskej medicíny.

Nemocnica mala 170 a v prípade potreby až 220 lôžok rozdelených na 1. triedu – jednoposteľová izba za 70.- Kčs denne, 2. triedu – dvojposteľová za 50.- Kčs denne a 3. triedu, kde bolo na izbe dvanásť postelí a účtovali 24.- Kčs za deň. Nemocnica bola určená na liečenie vnútorných chorôb, venerických, chirurgických. Infekčné choroby boli zastrešené vnútorným oddelením a gynekologické a pôrodnícke pacientky sa liečili na oddelení chirurgickom. Prístrojovou vybavenosťou bol jeden diagnostický a a jeden terapeutický röntgenový prístroj, dva mikroskopy a chirurgické inštrumentárium. Počas svojej existencie bola nemocnica mestskou, krajinskou, oblastnou, okresnou a potom už len nemocnicou s poliklinikou v rámci mikulášskeho OÚNZ. Prvým primárom a riaditeľom nemocnice bol Jaroslav Kofránek. K 1. januáru 2003 sa zlúčila mestská nemocnica s vojenskou nemocnicou do jedného celku Ústrednej vojenskej nemocnice SNP, fakultnej nemocnice v Ružomberku.