V päťdesiatych rokoch minulého storočia začalo aj v Európe televízne vysielanie. Pražský vysielač začal vysielať signál 1. mája 1953 a z bratislavského štúdia začalo vysielanie 3. novembra 1956. V Ružomberku už niektoré domácnosti vlastnili televízny prijímač, ale príjem signálu narážal na končiare hôr a televízny príjem bol nekvalitný, premenný, nepravidelný a poruchový. To nepridalo na pokoji odborníkom a vlastníkom prvých televízorov. Vo vtedajšej organizácii Zväzarmu v Ružomberku boli vzdelaní a chytrí ľudia, ktorí problematike televízneho príjmu rozumeli a začali hľadať riešenie.
V roku 1959 Ing. Dvorský, Ing. Kudlička a pán Pályo začali pracovať na projekte retranslačnej stanice, ktorá by prijímala signál z Ostravy a poskytovala ho nielen okoliu Ružomberka, ale aj Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku. Uvedomovali si, že vykrývač musí byť umiestnený na kopci, aby vedel prijať signál. Vybrali svah na Kalvárii, vedľa lyžiarskeho mostíka. Bolo potrebné postaviť 10 m vysokú hranolovitú vežu a 35 m vysoký anténny stožiar, ktorý bolo vidno až zo Štrbského plesa. Na výstavbu zariadenia finančne prispel ONV, MsNV v Ružomberku, SCP a BZ VIL. Pri výstavbe pomocnú ruku podali obe fabriky a brigádami pomohli priemyselné školy a textilné učilište.
Po vybudovaní hrubej stavby nasledovala inštalácia zariadenia pre prenos signálu a vybudovanie prípojky na elektrickú sieť. Vlastnú konštrukciu vysielača zhotovil kolektív šiestich inžinierov VŠT v Bratislave pod vedením Doc. Gvozdjaka. Po vykonaní skúšok odborníci konštatovali, že kvalita prenosu z ružomberského vysielača „TEREZA“ je vyššia, ako prepisovala norma. Slávnostná chvíľa prvého vysielania nastala 6. februára 1960. Vtedy v bytoch, kde už mali televízor zakúpený, sa po prvý raz z ružomberského vysielača rozsvietili obrazovky dnes už nepoznaných značiek televízorov ako: „Tesla, Akvarel, Orava, Astra, Mánes, Ametyst...“ Samozrejme, obraz bol ešte čierno-biely, ale veď ešte aj väčšina filmov v kinách bola čierno-biela.
OV Zväzarmu v Ružomberku ponúkal tým záujemcom, ktorí vlastnili televízor, bezplatné nastavenie antény a preskúšanie prijímača, ako aj inštruktáž k ladeniu zvuku a obrazu. Vysielanie v tom čase bolo stále v „plienkach“. Niekedy ľudia nevedeli, či je porucha na prenosovej trase, alebo v prijímači, iba keď sa na obrazovke zjavil oznam „Ospravedlňte poruchu“, alebo „Porucha nie je vo vašom prijímači“. Keď sa začal obraz posúvať hore-dole, už každý vedel, že jednej z elektrónok končí životnosť. Poruchová bola aj retranslačná stanica na Kalvárii. Nepríjemné to bolo vtedy, ak vypadol obraz v priebehu napínavej detektívky, alebo športového prenosu. To musel poverený technik vyjsť ku „TEREZE“ a chybu odstrániť. Problémy s kvalitným príjmom televízneho signálu sa podarilo vyriešiť až výstavbou vykrývača na Mníchu v roku 1975. To už čierno-biele obrazovky televízorov začali nahrádzať také, ktoré prijímali farebný obraz. Prvé farebné vysielanie sa uskutočnilo 14. februára 1970 zo Štrbského plesa z príležitosti konania Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Za 60 rokov televízie sa toho veľa zmenilo. Dnešné prijímače sú na špičkovej úrovni, prijímame signál aj cez satelit, alebo káblovou televíziou. A naše mesto má aj svoju mestskú televíziu.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia