Tŕnistá cesta  jedného pomníka

Tŕnistá cesta jedného pomníka

František DianSpoznávame RK21.6.2020

Po vzniku 1. ČSR mesto si chcelo 10. výročie uctiť aj monumentálnym dielom – súsoším, ktoré by po tisícročnej porobe Slovákom pripomínalo slobodu. Preto vyhlásilo súťaž na jubilejný pomník.

Socha slobody základný kameň

Dňa 26. júna 1928 v Mestskom dome zasadala komisia, ktorá posudzovala došlé návrhy na jubilejný pomník. Došlo 6 návrhov. Na 1. mieste vybrali návrh „PRAVDA“ od ak. sochára Ladislava Majerského a prof. Vincenta Malého z Bratislavy, ktorým vyhotovenie pomníka bolo zadané. Na 2. mieste sa umiestnil návrh „OSLOBODENIE“ od Pospíšila z Bratislavy a na 3. mieste návrh „13 X“ od sochárov Otáhal, Skorpíšek z Prahy. Umelecké spolky protestovali proti zloženiu poroty a výberu návrhu, pretože vraj v porote zasadali neodborníci, ktorí sa umeniu nerozumejú. Podľa dobovej tlače vraj aj Ľ. Fulla povedal, „že takáto socha sa pre Ružomberok nehodí“. Náklady na pomník predstavovali 300 000 Kč, ale od súkromníkov sa toľko prostriedkov nezozbieralo a tak zvyšnú časť uhrádzalo mesto. Vybraný návrh bol realizovaný.

Socha slobody slávnosť základný kameň

28.10.1928 v deň 10. výročia samostatnej ČSR bol položený základný kameň pomníka. Po dopoludňajších bohoslužbách a následne slávnostnej prehliadke vojska na ihrisku /dnes budova múzea a park/ sa na Nemeckej ul. konala slávnosť položenia základného kameňa pomníka. Na mieste bývalého cintorína a posledných obetí 1. svetovej vojny sa zhromaždilo tisíce ľudí. Slávnostnú reč predniesol Msg. Andrej Hlinka a o. i. povedal: „Kameň slobody v mene Boha, národnej práce, znášanlivosti, nech je svedkom, že naša milá Československá republika je štátom všetkých národov. V tom nám Boh pomáhaj !“ Po prečítaní pamätnej listiny evanjelického seniora V. P. Čobrdu nasledovali poklepania základného kameňa.

Socha slobody

Po zhotovení a inštalácii pomníka ten ostal zahalený ešte celý rok pre protesty časti ružomberskej verejnosti. Dobová tlač sa pretekala v obhajobe i v protestoch na pomník. „Nemeckou ulicou chodia robotníci, vojaci, i deti do školy a Socha slobody im zaraz padá do očí. Vyslovujú sa kriticky. Socha má byť v duši Ružomberčanov čímsi čistým, veľkolepým, ale sa nepribližuje týmto predstavám. Sochu pokladali za menej vydarenú prácu sochára. A na malom a neusporiadanom námestí sa nevyníma ani staviteľský. Veľké pripomienky boli hlavne ku obnaženej ženskej postave – ani postava, ani výraz, ani nahota. A nahota je práve tým červeným súknom, ktoré vzbudzuje u Ružomberčanov cit nespokojnosti s celou sochou. Zadná čiastka ženského tela , vôbec odkrytá a realistický i v drobnostiach vyriešená je veru planým sprievodom k myšlienke slobody.“ /Slovák č. 253/1929/

Bola snaha i o reparáciu sochy. Nakoniec bol pomník odhalený pre verejnosť 10. novembra 1929. Za Slovenského štátu bol demontovaný a uložený v múzeu. Až po vojne sa dočkal reinštalácie a po nutných údržbách stojí na svojom mieste dodnes.

Socha slobody

Pomník je umiestnený na pódiu prístupnom schodíkmi. Architektonický podstavec tvorí zostava troch výškovo aj hmotne odstupňovaných hranolov zo sivej, zrnitej hladenej žuly. Na podstavci sú umiestnené dve pieskovcové súsošia životnej veľkosti- Poroba a Odboj a na najvyššom pilieri socha Víťazstvo. Súsošia sú trojfigurálnymi scénami. Porobu slovenského národa charakterizuje sediaca ženská a kľačiaca mužská postava a dvojkríž. Postavy sú v pózach únavy, vyčerpanosti, skľúčenosti so sklonenými hlavami a ochabnutým telom, stojací muž v kroji má prekrížené ruky na prsiach a vzhliada k zbožnej túžbe po slobode. Súsošie Odboj tvorí kompozícia dvoch vojakov v talianskej a ruskej legionárskej uniforme obraňujúcich vlasť, ktorú predstavuje muž s ratolesťou za nimi. Víťazstvo situované na najvyššom štíhlom pilieri symbolizuje mladá žena zahalená do pruhu drapérie s hlavou obrátenou k nebeským výšinám. Pravou rukou sa opiera o kmeň slavianskej lipy. Pomník je ideovým vyjadrením dobového trendu a vyzdvihovania dejín národa.

Chválime autorov informačnej tabule umiestnenej v ostatnom roku pri pomníku. Textom a dobovými fotografiami informuje prichádzajúceho o zrode tohto pomníka.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia