Trnkové víno

František DianSpoznávame RK15.1.2023

Školský rok 1976/77 v Gymnáziu Ružomberok. Podobný ako vajce vajcu s predchádzajúcim rokom. Zabehnutý systém socialistického školstva sa rok čo rok príliš nemenil. So svojou triedou s 31 študentmi , s tretinovým zastúpením dievčat som pokračoval v druhom ročníku. Sotva sa profesori a študenti po prázdninách stačili zorientovať v školskom prostredí, v polovici septembra začali zemiakové brigády. Každá trieda po desať vyučovacích dní. Brigády mali pre profesorov aj jednu výhodu. Mali sme možnosť lepšie spoznávať charakterové vlastnosti študentov, čo vo vyučovacom procese nebolo až tak možné.

Tento raz však na brigádach som u skupinky chlapcov pozoroval niečo neobyčajné. Sotva v prestávke na desiatu zjedli krajec chleba s uvarenou klobáskou, hneď sa vybrali na medzu poľa a zbierali dozrievajúce trnky. A tak to bolo aj po skončení brigády, kým po nás neprišiel autobus. Bol som zvedavý, k čomu im trnky budú. Vraj na výborný lekvár. Viac som sa tomuto problému nevenoval. Veď zber trniek je užitočná vec a niektoré mamičky sa potešia. Prišlo zimné obdobie a na trnky a zemiakové brigády som zabudol.

Celý druhý ročník študentov mal povinný lyžiarsky výcvik. Pani Lizoňová, pracujúca v Interhoteloch Ružomberok, pre lyžiarsky výcvik zabezpečila stredisko na Kráľovej studni, ktoré patrilo ich podniku. V druhej polovici februára nastal študentmi očakávaný deň. Zhromaždení pred školou, vyzbrojení lyžiarskym oblečením, lyžami a osobnými vecami naložili lyže a batohy na nákladné auto V3S-ku. A sami v sprievode profesorov nasadli do autobusov. Smer Harmanec. Nákladné auto s lyžami a batožinami sa horskou zasneženou cestou dostalo až ku Panskej kolibe. Ďalej bola cesta zaviata, pre auto neschodná. Tu , do snehu poskladali náklad a auto odišlo. My, účastníci lyžiarskeho kurzu , sme z Harmanca až ku kolibe vyšľapali, aby sme odtiaľ najstrmší serpentínový úsek s lyžami a batohmi museli absolvovať na vlastných nohách.

Dodnes spomínam na fyzické utrpenie dievčat a pomalé stúpanie. Už sa stmievalo, kým poslední účastníci dorazili na chatu. Pri zložených batohoch som si všimol, že jeden bol zamokrený. Pokladal som to za účinok roztopeného snehu, na ktorom bol položený. Celý presun nakoniec dobre dopadol. Boli sme vyčerpaní, unavení a po ubytovaní a večeri nastal túžobný pokoj.

Nasledujúci deň výcviku mal pokojný priebeh až na vážny nedostatok. Aj keď nie dlhý lyžiarsky vlek nefungoval, na čo nás vopred neupozornili. A bol nepojazdný celý týždeň. V jedno ráno pri pravidelnej kontrole poriadku a čistoty na izbách, v jednej chlapčenskej izbe mojich študentov som zacítil akýsi kyslastý zápach. Netrvalo dlho a objavil som väčšiu bandasku naplnenú akousi tmavou tekutinou. Trnkové víno ! Mútne, zapáchajúce, slizovité, nechutné. Vtedy som si spomenul prečo pri brigádach bolo to nadšenie pre zbieranie trniek. A rovnako som si spomenul za zamokrený batoh, v ktorom bola asi nedobre uzatvorená bandaska, alebo ešte kvasiace víno na hrkotajúcom aute uvoľnilo uzáver a batoh zmáčalo.

Ani neviem, u ktorého študenta v pivnici víno kvasilo. Ale chlad , neskúsenosť s výrobou vína a ukrývanie pred rodičmi splodili tento nechutný nápoj. Nebol vhodný na pitie. Konzumácia alkoholu na školskom podujatí bola zakázaná a trestaná. Čo urobiť ? Bol som za študentov zodpovedný. Dohodli sme sa, že problém ostane tajomstvom triedy. Ak chcú, každý deň im povinne dám malé množstvo vína, aby ochutnali, čo stvorili. Nechceli. Nechutilo im. Bandasku som zobral ku sebe na izbu a víno nakoniec skončilo spláchnuté v záchode. Dnes sú už pomaly z bývalých študentov dôchodcovia a na pomaturitných stretnutiach s úsmevom spomíname na príhodu s trnkovým vínom.