Túžba po pokojnej starobe

František DianSpoznávame RK25.1.2020

V Ružomberku tomu tak bolo už v 17. storočí. V mestských záznamoch z roku „1643 sa spomína po prvý raz mestský špitál na Mostovej ulici /pozn. už neexistujúci, v miestach oproti Kultúre/, ktorý bol starobincom, chudobincom, útulkom neduživých, prestárlych, lazárov, jedným slovom – špitálnikov.“ Aj ďalší záznam z roku 1693 popisuje, že Anna Chriašteľová žila v mestskom špitáli „opustená od svojich detí vo veľkej úzkosti a chorobe...“ Uvedený starobinec v histórii Ružomberka nebol jediný. Po jeho zrušení nasledovali ďalšie napríklad na Ulici sv. Anny, ale aj v časti súčasného Detského domova /dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia/ a inde.

Ale skutočný, účelovo postavený Domov dôchodcov, bol vybudovaný na území Likavky, pod Čebraťom. Oficiálne bol do užívania odovzdaný 13. júna 1963. Domov bol postavený pre obyvateľov Liptova a prednosť mali dôchodcovia z oblasti plánovanej výstavby Liptovskej Mary a zatopených dedín. Ale v ďalších mesiacoch tu našli svoj posledný pobyt aj dôchodcovia z Oravy a Kysúc. Na výstavbu nového Domova dôchodcov bola vynaložená čiastka 10,034 000 Kčs a na vnútorné vybavenie ďalšie dva milióny korún. V čase odovzdania do užívania bolo v domove 173 dvojposteľových izieb, 9 spoločenských miestností, moderne vybavená kuchyňa, priestorná jedáleň, čitáreň, miestnosť s televízorom /vtedy bol len jeden televízny program/, ambulancia pre lekára, spoločenské miestnosti, sprchové a vaňové kúpeľne a na každej izbe „rozhlas po drôte“. /Bol to v podstate reproduktor na pevnú linku, vysielajúci celý deň, bez možnosti nastavenia stanice, iba nastavenie hlasnosti zvuku./ Pre imobilných dôchodcov na vozíčkoch boli rampy, ktoré umožňovali výstup na vyššie poschodia. V okolí budovy sa začal budovať park s lavičkami. Pri odovzdaní zariadenia už v auguste tu bývalo vyše 100 dôchodcov.

Pobyt v domove nebol lacný. Najvyššia hranica poplatkov bola 560.- Kčs. Pre porovnanie učiteľ v hrubom príjme vtedy zarobil od 1100.- do 1300.- Kčs. Tým, ktorí mali nízky dôchodok, doplácal štát na požadovanú sumu a ešte im mesačne poskytol 50.- korún vreckové. Náklady na pobyt jedného dôchodcu činili 850.- korún. Rozdiel medzi nákladmi a príjmami vyrovnával štát. Ľudia tu ubytovaní boli síce mimo svojich najbližších, ale boli svojim spôsobom spokojní. Mali kde bývať, mali postarané o stravu, lekára, pranie osobných vecí a posteľného oblečenia... A mohli sa s rovesníkmi porozprávať, posťažovať si, alebo sa pochváliť svojimi deťmi, vnúčatami...

Počas existencie zariadenia sa poskytovanie sociálnej starostlivosti prispôsobovalo vývoju a potrebám spoločnosti. Narastal počet osôb s psychiatrickými diagnózami. Vzniknutá situácia si v roku 1985 vyžiadala vytvorenie dvoch gerontopsychiatrických oddelení a dvoch oddelení pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom. Uvedené opatrenia mali za následok znižovanie kapacity ubytovaných a navŕšenie počtu pracovníkov. Zmenený predmet činnosti sa premietol od 1.1.2002 do názvu – Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých. Aby tých zmien nebolo málo, od 1.7. 2002 prešlo zariadenie do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja /ŽSK/. Menil sa aj názov zariadenia v roku 2010 a potom v roku 2013 až dodnes platí názov Likava – centrum sociálnych služieb.

Každá nehnuteľnosť potrebuje časom nevyhnutnú údržbu a opravy. V tomto zariadení si to vyžiadal aj zmenený predmet činnosti. Veľká prestavba, rekonštrukcia a modernizácia sa začala realizovať od roku 2008, kedy do funkcie riaditeľky nastúpila Ing. Dagmar Švecová. V rokoch 2008 – 09 boli zmodernizované priestory v devätnástich izbách na oddelení so zvýšeným dohľadom, vrátnica, kúpeľne. Prelomom boli roky 2010 – 11, v ktorých rekonštrukciou prešla stravovacia prevádzka, kancelárske priestory, . V ďalších rokoch až do roku 2013 z prostriedkov EÚ nadstavili nad budovu ďalšie podlažie, vymenili okná, budovu zateplili s nákladom 2,5 milióna eur. Investorom bol ŽSK, ktorý prispel sumou 170 000 eur. V ďalšom roku 2015 bola zrekonštruovaná kanalizácia, kotolňa ďalšie vnútorné zariadenia pre ubytovaných. Drobné, či stredné úpravy a údržba pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.

V súčasnosti je kapacita zariadenia pre 251 osôb, v čom je 94 jednoposteľových izieb. Služby poskytujú pre seniorov, sociálne služby a špecializované služby pre klientov od 18 rokov až nad 96 rokov. Dve pätiny ubytovaných sú so somatickými diagnózami a tri pätiny sú s psychiatrickými diagnózami. Prevádzku zariadenia zabezpečuje 157 zamestnancov, z toho odborných zamestnancov je 107. Centrum sociálnych služieb poskytuje klientom ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie bielizne, sociálne poradenstvo a rehabilitáciu, uschovávanie cenností... Raz týždenne prichádza do zariadenia obvodný lekár, psychiater a podľa potreby urológ. Mobilní klienti majú možnosť voľný čas tráviť v rôznych krúžkoch, športovými aktivitami, ručnými prácami, pracovnou činnosťou v parku, muzikoterapiou, kultúrnymi a spoločenskými podujatiami a veriaci aj modlitbami v kaplnke Panny Márie. Náklady na jedného klienta sú okolo 680 eur, v špecializovanom zariadení až do výšky 880 eur. Časť nákladov hradí klient /270 – 300 eur/, zvyšok poskytuje ŽSK. K dispozícii majú spoločenskú miestnosť s televízorom, ale vlastný televízor si môžu priniesť aj na izbu.

Osud každého človeka je rozdielny a nikto nevie čo ho v starobe čaká. Kto je odkázaný na pomoc sociálneho zariadenia, môže sa spoľahnúť, že zariadenie a jeho zamestnanci vytvárajú maximálne podmienky pre uspokojenie individuálnych potrieb prijímateľov sociálnych služieb.