U.N.R.R.A.

František DianSpoznávame RK7.1.2024

Naša planéta Zem je nepokojná, búrlivá. Otriasajú ňou zemetrasenia, tajfúny, záplavy, požiare a iné prírodné katastrofy. Nepokojní sú aj obyvatelia na všetkých kontinentoch. Vojny a ozbrojené konflikty neutíchli ani za osemdesiat rokov od 2. svetovej vojny. Krajiny, v ktorých vládne relatívny pokoj, sa snažia postihnutým oblastiam všemožne pomáhať. Tak tomu bolo aj v priebehu 2. svetovej vojny v Európe. Vtedy pomoc európskym krajinám postihnutým vojnou poskytovala U.N.R.R.A. Pomoc sa dostala aj Československu a pocítili ju aj obyvatelia Ružomberka a okolia. 

U.N.R.R.A. – United Nations Relief and Rehabilitation Administration. Taký bol oficiálny názov organizácie. V preklade – Správa spojených národov pre pomoc a obnovu. Založená bola 6. novembra 1943 vo Washingtone. Chod organizácie financovali USA, Kanada a Anglicko. Cieľom bolo plánovať, koordinovať a pomáhať obetiam 2. svetovej vojny. Krajinám postihnutým vojnou poskytovali potraviny, ale aj žuvačky a cigarety, ošatenie, zdravotnícke potreby, dopravné prostriedky, ale aj stroje, umelé hnojivá... Všetko pre obnovu zničeného hospodárstva. Do Československa, konkrétne do Prahy, bola železnicou (40 vagónov) prvá zásielka dopravená v máji 1945. Obsahovala sušené mlieko, sušené slivky, hrach, cukor, kávu, kakao, konzervované mäso, ošatenie... Z Prahy bol tovar distribuovaný do celej republiky. 

Do Ružomberka prišla prvá zásielka nákladným autom dňa 22. 5. 1945 z Košíc a obsahovala hrach. Rozdeľovanie tovaru, hlavne potravín, mal na starosti Americký červený kríž a poverení komisári v regiónoch. Vzhľadom na nedostatok všetkého, museli zásielky ochraňovať pred krádežami a kšeftovaním vojaci. Nenachádzame záznamy, aké potraviny sa  dostali k obyvateľom Ružomberka. Ale určite je zapísané, že okrem spomenutého hrachu pre deti v školách bolo dodávané sušené mlieko a kakao, ktoré potom zamestnanci škôl pripravovali a podávali deťom. Nejednalo sa o bezhraničné množstvá. Každý žiak dostal do prineseného plechového hrnčeka ¼ litra nápoja. Zo záznamov vo výročných správach Gymnázia v Ružomberku sa dozvedáme, že nie každý deň a nie všetci žiaci dostávali mlieko, či kakao. Bolo to na striedačku, aby sa každému dostalo. Cukor nebol súčasťou dodávky a do kakaového nápoja si ho žiaci prinášali z domu. Pri zlepšenom zásobovaní v roku 1946  k nápoju dostali žiaci aj žemľu. V roku 1946 v gymnáziu mliečna akcia trvala od 25. 3. do konca školského roka. A v roku 1947 od 3. marca do 9. mája a každý žiak  bol „stravovaný“ 13 dní. Nenašli sme záznamy, že by UNRRA deťom v školách poskytovala iné potraviny. A rovnako nevieme, či ošatenie, obuv v malom množstve poskytovanú najchudobnejším deťom v školách, ktorú sprostredkoval a rozdával Červený kríž, pochádzala z rovnakého zdroja.   

Vzhľadom k nedostatočnej výžive vo vojnových rokoch a nedostatku vitamínu „D“ veľa detí trpelo ochorením rachitídou – krivicou. Preto v školách povinne podávali rybí tuk, ktorý bol zdrojom vitamínu „D“. Každý žiak si musel priniesť lyžičku a učiteľ mu na lyžičku nalial tuk, ktorý musel pred ním prehltnúť. Dodnes si spomínam na priečnu chuť a jeho pach po rybine v ústach. Ale pomohlo to a ďalšie generácie detí netrpeli mäknutím kostí. Či rybí tuk tiež dodávala UNRRA, nevieme. Ale bol podávaný v rovnakom období, ako mlieko.  

Výpomoc a dodávky organizácie UNRRA netrvali dlho. Napriek tomu boli pre európske krajiny významnou povojnovou pomocou. Organizácia svoju činnosť ukončila 30. júna 1947.