Učňovský rok v gymnáziu

František DianSpoznávame RK22.5.2022

Každý, kto prišiel do nového zamestnania to pozná. Všetko je nové – prostredie, ľudia, vzťahy, atmosféra. Človek si pripadá ako dezorientovaný učeň. Aj ja som sa takto cítil v roku 1968, kedy som prestúpil do SVŠ-ky, terajšieho gymnázia. O to zložitejšie to bolo v čase, kedy našej republike Československu, prišli „na pomoc bratské armády“ okolitých štátov... Aj preto bol môj učňovský rok medzi pánmi profesormi zložitejší. Myšlienky sa trieštili na starostlivosť o rodinu, prispôsobovanie novému zamestnaniu a triednictvu, dokončovanie vysokoškolského štúdia, či na politickú situáciu. Ale odvtedy som sa do politiky nemienil vmiešavať, aj keď to celkom možné nebolo. Začala normalizácia spoločnosti a pre všetkých profesorov a študentov povinné štúdium „Poučenia z krízového vývoja strany a spoločnosti.“ Konalo sa tak v ideovo-politickom vzdelávaní jedenkrát za mesiac.

Na rozdiel od súčasných profesorských zborov v tom gymnaziálnom kolektíve väčšinu tvorili muži v pokročilom veku. Páni profesori. Vážení v spoločnosti mesta i medzi študentstvom. Pomaly dôchodcovia, ale osobnosti, ktorí mali za sebou skúsenosti z vyučovania v prvej republike i vojnových rokov Slovenského štátu. Odborníci, pôsobením presahujúci rámec okresu ako prof. Hochmuth, Dutka, Trnovský, Žovinec... Na normalizáciu a všetky politické prikázania sa pozerali s nadhľadom. Neprináleží mi právo posudzovať ich vnútorné presvedčenie a postoje. A to ani teraz, keď už na tomto svete dlhé roky medzi nami nie sú. Neviem, ako sa vtedy a s odstupom pol storočia teraz na svojich profesorov pozerali a pozerajú bývalí gymnazisti. Nikto to nemal ľahké. Ani profesori, ani študenti. Človek žije len jedenkrát bez možnosti opravnej skúšky, či opakovania ročníka.

Nebyť kolegyne Cehulovej, bol by som býval v zbore najmladším. Aspoň v tom školskom roku. V ďalších rokoch nastala masívna výmena v profesorskom zbore a príchod nových mladých kolegýň a kolegov. Učňovský rok pre mňa skončil a zaúčanie prevzali iní. Dnes, po vyše päťdesiatich rokoch, keď listujem v obsahu výročných správ, nad mnohými vecami sa pozastavujem a premýšľam... Nemám obavu spätne sa pozrieť na to obdobie. Nie je mi za ním ľúto. Skôr mi chybujú niektorí kolegovia, hoci odo mňa starší, ale s ktorými som si rozumel a prijímal ich pracovné rady a rady do života. Žiaľ už nie sú tu. Pre spomienku a oživenie pamäti pre absolventov SVŠ-ky a gymnázia, uvediem zloženie profesorského zboru zo školského roka 1968/69. Riaditeľom školy bol Mikuláš Kseňák a jeho zástupcom Juraj Žovinec. Profesormi boli: Štefánia Hochmuthová, Jana Cehulová, Libuša Hrabovská, Štefánia Puflerová, Gabriela Vargová, Gizela Mattyašovská, Július Janiga, Štefan Sidor, Albín Ondírko, Stanislav Böhm, Ladislav Dutka, Peter Laputka, Zdenko Hochmuth, Albín Javorka, Ján Putera, Ladislav Čellár, Melichar Jamrich, Karol Trnovský.