V znamení  koronavírusu

V znamení koronavírusu

František DianSpoznávame RK22.3.2020

Epidémie sprevádzajú ľudstvo od pradávna. Iba záznamy o nich nie sú dôveryhodne zachované. Súčasná pandémia nás evokuje zamyslieť sa nad inými epidémiami v stredoveku v Ružomberku a v jeho okolí.

Pacient a sestra

Prvý záznam o epidémii „čiernej smrti“ – moru je z rokov 1599 – 1601. Postihol ako Ružomberok a jeho „ulice“ – Černovú, Biely Potok, Ludrovú a Vlkolínec, ale aj dediny okolia Nemeckú Ľupču, Liskovú, Likavku, Stankovany, Gombáš, Švošov. Štatistiky dobových kronikárov zaznamenali v Ružomberku a v okolí smrť 958 osôb. Mor prenášali potkany. Ochorenie sa zjavilo ešte raz v roku 1739, ale v slabšej forme, pretože sa zlepšili životné podmienky, ale hlavne došlo k vyhubeniu potkanov. V dome, v ktorom bola v tom čase morová nákaza bol označený vápnom a uzatvorený. Bez možnosti ho opustiť, alebo do neho vstúpiť inej osobe. Ľudia boli odkázaní zomrieť, alebo prežiť bez pomoci iných. Po skončení morovej epidémie boli v mnohých mestách z vďačnosti za koniec choroby postavené morové stĺpy. V Ružomberku sme takýto nemali.

V roku 1820 sa začali Ružomberkom šíriť pravé kiahne. V dome, v ktorom bol chorý na kiahne, musel byť označený výstražnou tabuľkou, na ktorej bolo napísane: „Tuto gesú naturalne kjahne“. Dom nikto nesmel opúšťať, ani do neho vstupovať. Pokrokom bolo, že v tomto roku bolo nariadené po prvý raz očkovanie proti kiahňam, ktoré vykonával stoličný lekár. V rokoch 1823 a 1828 postihli deti osýpky. Ale ochorenie neprerástlo do epidémie. V čase napoleonských vojen sa „vďaka“ prechádzajúcim vojskám v Ružomberku, ale aj v šírom okolí rozšírila „francúzska nemoc“ – syfilis. Ochorenia nakazených ľudí boli také rozmerné, že v roku 1824 nariadila kráľovská rada „že všetky túlajúce osoby ženského pohlavia sa musia pochytať a vyliečením neškodnými urobiť“. V roku 1836 sa medzi obyvateľstvom začal šíriť týfus. Neprerástol do epidémie.

Ilustračné foto

Tou sa stala v roku 1831 cholera. O epidémii, či pandémii cholery sme písali v nie dávno uverejnenom príspevku, preto nebudeme uvedené skutočnosti opakovať. Uvedieme iba štatistiku. V Ružomberku a v jeho „uliciach“ zomrelo 194 ľudí, čo bolo 8% obyvateľov. V celej Liptovskej stolici v uvedenom roku na choleru zomrelo 4508 ľudí. V rokoch 1872 – 73 sa cholera znova objavila, ale už nemala takú ničivú silu a úmrtia neboli také vysoké.

V súčasnosti zvádzame boj proti koronavírusu. Lekárska veda značne pokročila a mnoho ochorení dokáže úspešne liečiť. Na koronavírus zatiaľ účinné lieky nie sú. V televízii sledujeme štatistiky mŕtvych z Číny, ale hlavne z Talianska, Španielska... sú hrozivé a varovaním pred ľahostajnosťou a nedisciplinovanosťou mnohých jedincov v našej spoločnosti. Záleží na každom z nás, aby preventívne opatrenia nariadené orgánmi rešpektoval a dodržiaval. Len tak môžeme prekonať obdobie epidémie na Slovensku. V minulosti ľudstvo dokázalo prežiť mnohé choroby. Je treba dúfať, že si za určitý čas poradí aj s koronavírusom.

Titulná foto: Španielska chrípka

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia