Valaška,  karabín  a  pištoliek  dvoje...

Valaška, karabín a pištoliek dvoje...

František DianSpoznávame RK20.11.2022

Ak si zo školských lavíc spomínate na hodina literatúry, pri týchto slovách sa vám určite vybaví zbojnícka tematika. Úryvok je z lyricko-epickej skladby Jána Bottu, ktorý v nej opísal legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka. V budúcom roku bude tomu 310 rokov, kedy bol v Liptovskom Mikuláša popravený zavesením na hák. V povestiach, rozprávkach, vo filmoch žije dodnes ako hrdina utláčaného nevoľníckeho ľudu, ktorý „bohatým bral a chudobným dával.“ Jánošík sa v neskorších obdobiach stal hrdinom, národným symbolom, ktorý po roku 1848 využívala každá vládnuca moc na Slovensku.

Zbojníctvo, alebo lúpežníctvo je staré tak, ako samo ľudstvo. Početnosť zbojníckych družín – bánd nadobudla najväčší rozmach v 18. storočí. A najviac zasiahla severné Slovensko od Kysúc, cez Oravu, Turiec, Liptov až na Spiš. Začiatkom 18. storočia bolo toľko zbojníkov, že aj zemianstvo sa rozutekalo. Preto Liptovská stolica pod pokutou 100 zlatých nariadila zemanom, že bez dovolenia stolice nesmú z usadlosti odísť. Zbojníctvo sa rozhojnilo tak, že ľudia sa báli ísť pracovať na pole, do lesa, aby ich nelapili zbojníci, ktorí za prepustenie na slobodu žiadali 20 – 50 zlatých. Zbojnícka družina okolo Juraja Jánošíka nebola jedinou, ktorá zbíjala v okolí Ružomberka.

Medzi najhorších zbojníkov zbíjajúcim v okolí Ružomberka už v 17. storočí bol Ján Lengyel. Povestné boli i bandy, ktoré viedli Tomáš Dobó a Kašpar Pongrác (1678). V roku 1710 v chotároch Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osady a Liptovských Revúc prepadával salaše Ján Kružnic so svojou bandou. Na každom salaši nechali zarezať ovcu, alebo jalovicu a brali syr, bryndzu a oštiepky. K ďalším polapeným zbojníkom v tomto storočí patrili Martin Surovec, Martin Krátky, Michal Mlynarčík a ďalší. Do obdobia začiatku 18. storočia spadá aj zbojníčenie družiny okolo Juraja Jánošíka. Juraj Jánošík bol vo svojej mladosti kuruckým vojakom u Františka II. Rákociho a potom ako člen cisárskej armády na Bytčianskom zámku vykonával strážnu službu vo väznici. Tu sa zoznámil s väzneným Uhorčíkom, ktorému možno i k úteku z väzenia pomohol. Po vykúpení z armády sa v Terchovej Jánošík stretol vtedy už s veliteľom zbojníckej bandy Uhorčíkom, ktorý ho nahovoril na zboj.

Jánošikovo väzenie.

Zbojnícku prísahu zložil 29.9.1711. Stal sa radovým členom bandy a keď Uhorčík skupinu opustil, staj sa Jánošík jej veliteľom. Nemalú časť zbojstiev jeho družiny sa odohralo v Liptove. Po jeho zlapaní a výsluchu v roku 1713 priznal vinu k 12 lúpežným prepadnutiam. Či ich bolo viac sa nedozvieme, lebo obvinenia neboli vznesené a bačovia na salašoch ho neudávali. Či zbíjal aj v Ružomberku, protokoly nehovoria. Pri prechode cez naše územie doznal, že sa ukrýval na salašoch vo Valaskej Dubovej, Likavke, v Liptovských Revúcach a v Liptovskej Lúžnej. Najbližšie zbíjanie od Ružomberka vykonal v Kraľovanoch, kde ozbíjal manželku evanjelického farára z Liptovského Jána, vezúcu sa na plti. A potom zbíjanie na ceste medzi Malatinou a Liptovskou Annou, kde prepadli oravského zemana L. Zmeškala. Viac prepadov vykonala jeho družina pri Važci. Ťažko povedať, či jeho zbojstvo vyvážili dobré skutky v prospech nevoľníckeho ľudu. To sa už nedozvieme. Ale povesti o ňom to tak tvrdia.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia