Veľkonočné zvyky

František DianSpoznávame RK5.4.2020

V kresťanskom svete je Veľká noc – Pascha najvýznamnejším sviatkom. Jej termín je

pohyblivý v mesiacoch marec a apríl, vždy v prvú nedeľu po splne Mesiaca, po prvom jarnom dni. Ako s inými významnými dňami v roku, aj s Veľkou nocou bolo u našich predkov spájaných mnoho zvykov. Niektoré z nich pretrvávajú do súčasnosti. Pripomeňme si veľkonočné zvyky z ružomberského regiónu.

Dva týždne pred Veľkou nocou sa na smrtnú nedeľu z dedín vynášala Muriena /bohyňa smrti/. Po prechode ulicami ju na moste vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Tak odháňali z dediny zimu, smrť a choroby. Tento zvyk po našich dedinách, ale aj v niektorých mestách sa stále zachováva ako súčasť folklóru, aj keď termíny vynášania Murieny bývajú odlišné.

K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patria zelené konáriky vŕby – bahniatka. V kvetnú nedeľu pred Veľkou nocou ich v kostole kňaz posvätil a doma si ich ľudia zastokli za obrazy svätých, aby bol dom pred bleskami chránený. Pri búrkach položili konárik do obloka, alebo kúsok spálili v peci. V Lúčkach na kvetnú nedeľu oberali púčky z topoľov a varili z nich voňavku pre kúpačov. V Liptovských Sliačoch na kvetnú nedeľu pripravovali jedlá z toho, čo pochádzalo z kvetu. Jedol sa varený hrach, bôb, fazuľa, pohánka. V Černovej pred Veľkou nocou všetky drevené chalupy vybielili a poupratovali.

Zelený štvrtok bol považovaný za šťastný deň pre siatie a sadenie. Dobrú úrodu mala zabezpečiť aj príprava jedla zo zelených surovín, ktoré sa už tradične v tento deň pripravovalo a konzumovalo. Boli to prívarky zo šťaveľa, špenátu, mladej žihľavy, listov púpavy... Veľká noc je neodmysliteľne spájaná s vodou. Tradičné v tento deň bolo umývanie sa v potoku ešte pred východom Slnka. Bol to nielen kozmetický, ale aj zdravotný cieľ. Ak sa dalo, na pašu vyháňali dobytok v sprievode magických úkonov. Ak ešte lúky neboli zelené, dobytok vyhnali aspoň zo stajne von na prevetranie. Takmer na celom Slovensku v tento deň natierali dvere maštale kolomažou, čo malo zabrániť, aby strigy škodili dobytku.

Vraj zo štvrtka na piatok o pol noci sa na krížnych cestách schádzali strigy, kde tancovali a zabávali sa. Na Veľký piatok gazdovia značkovali ovce, lebo v tento deň ich to menej bolí. Kozám dávali po vajíčku, aby mali veľa mlieka. V Liptovských Sliačoch sa v tento deň umývali v potoku, aby boli zdraví. Chlapci behali po lúkach so zvoncami, aby vyplašili krty a na lúkach nerobili krtince. V Lúčkach, kto mal vo dvore ešte sneh, umyl sa ním, aby mal istotu, že nebude mať pehy. Pastieri v Černovej v tento piatok cez potok viackrát prehnali ovce, aby sa im vyčistila vlna. Aj k tomuto dňu sa viaže viacero povier. Počas Veľkého piatka bolo možné odhaliť zakopané poklady. Tam, kde bol poklad vraj na povrchu zeme horia plamienky. Niekde sa otvorili jaskyne, v ktorých bol poklad ukrytý.

Vo veľkonočnú sobotu v niektorých dedinách sa konalo svätenie ohňa – pálenie Judáša. Kresadlom sa zapálila veľkonočná svieca a nachystaný oheň. Uhlíkom z nového ohňa sa pripisovala ochranná moc. V stravovaní sa varila bravčovina a na nedeľu jahňa. Príprava jahňaťa /obetovanie/ patrí k starožidovským veľkonočným rituálnym pokrmom. Prostredníctvom kresťanstva sa tento zvyk dostal do Európy a v niektorých talianskych rodinách si Veľkú noc bez jahňaciny nevedia predstaviť.

Veľkonočná nedeľa v stravovaní pripomínala Štedrý večer. Pripravovalo sa mäso z jahňaťa, z hydiny, jedli sa vajíčka. Bol to radostný deň so všetkým, čo k tomu patrí. Škrupiny z vajíčok zaniesli na polia medzi oziminu, aby bolo obilie chránené pred krupobitím. V Likavke už pred Veľkou nocou gazdiné upiekli okrúhly koláč ako tanier – koledák.

Na veľkonočný pondelok ho deti vyniesli na kopec a gúľali dole svahom po oziminách, za sprievodu riekaniek, aby oziminy narástli také, ako poskakujúci koláč. Veľkonočný pondelok patril oblievačkám a šibačkám dievčat. Sprvu dievčatá aj do potoka zavliekli / Sliače, Černová, Likavka/, ale neskoršie si vystačili s kúpaním vo dvore. V niektorých dedinách sa v utorok po Veľkej noci úlohy vymenili a dievčatá oblievali vodou chlapcov. Vo veľa prípadoch je Veľká noc spájaná s vodou či už vo vzťahu k ľuďom, alebo k zvieratám.

Veľa zvykov sa v minulosti tradovalo. Niektoré sa zachovali dodnes. Aj keď už moderná súčasnosť mnohým tradíciám odzvonila. V tomto roku v dôsledku opatrní proti koronavírusu určite veľa zvyklostí ostane v úzadí. Pretože zdravie ľudí je prednostné. Prežite veľkonočné sviatky v pohode a v takých zaužívaných zvyklostiach, ako si ich predstavujete a pripravíte.