Vinšujeme vám ...

František DianSpoznávame RK22.12.2019

Od pradávna a potom celý stredovek začínal nový rok 25. decembrom. Už naši pohanskí predkovia pozorovali, že vtedy sa Slnko znova narodilo a deň sa začína predlžovať. Slnovrat, ako renesancia Slnka, bol oslavovaný a spájaný s mnohými kultovými zvyklosťami.

Až do 4. storočia sa tieto zvyky zachovávali. Cirkev pochopila dôležitosť sviatku slnovratu a presunula výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december. Tak sa postupom rokov pohanský kult nahradil kresťanským sviatkom. Ale nový rok stále začínal 25. decembra. V Uhorsku už v 15. storočí za začiatok nového roka bol určený 1. január. Až v roku 1691 pápež Inocent XII. stanovil pre celý kresťanský svet 1. január za začiatok nového roka. Tak v súčasnosti, kedy Slnko na oblohe začína stúpať, slávime vianočné sviatky a nikto sa už nezamýšľa nad tým, kedy boli takto ustanovené.

Zo zvyklostí našich predkov sa ich mnoho zachovalo dodnes s obmenami podľa regiónov. Výnimkou nebol ani Ružomberok a jeho okolie. Pripomeňme si niektoré vianočné zvyky , ale aj povery.

Už po Lucii bolo nepísaným pravidlom, že učiteľ piekol oblátky pre celú dedinu, aby nechýbali na žiadnom vianočnom stole. Suroviny do školy doniesli ženičky a deti hotové oblátky podľa počtu členov rodiny roznášali v košíkoch po domoch. Všetko sa hotovalo na Štedrá deň a nasledujúce vianočné sviatky. Štedrému dňu sa od pradávna pripisovala magická moc a s ňou spojené množstvo úkonov, povier, zvyklostí. Ľudia žili v úzkom, harmonickom vzťahu s prírodou. Boli od nej závislí a prispôsobovali sa. Aj preto Štedrý deň, začiatok nového cyklu Slnka, bol pre nich mimoriadne významný.

Aký je človek na Štedrý deň, taký bude po celý rok

Už po polnoci ženy miesili cesto na chlieb a koláče. Pečenie sa nesmelo pretiahnuť cez poludnie. Gazdiné po vymiesení s rukami od cesta obtierali a potriasali ovocné stromy v záhrade, aby priniesli bohatú úrodu. Z prvého chleba, ktorý upiekli jedli po kúsku pred stajňou, aby dobytok vždy všetko skonzumoval. Cez deň sa jedlo málo a výlučne bezmäsité. Ale nejedlo sa to, čo sa chystalo na večeru. V niektorých rodinách bol úplný pôst až do chvíle, kedy sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Deťom sa vravelo, že ak sa budú pôstiť, uvidia zlaté prasiatko, alebo zlatého kohúta. Každý sa snažil byť v dobrej nálade, vyvarovať sa hádkam, zvade, kriku, bitke... lebo sa verilo, že „aký je človek na Štedrý deň, taký bude po celý rok.“ Gazdiná chytila hus a pobúchala ju varechou po chrbte toľko ráz, koľko vajec od nej očakávala. Ráno mala ísť gazdiná do susedného dvora a pozbierať čo najviac triesok z dreva, hodiť ich do vlastného kurína k sliepkam so slovami: „Doma kurka, doma seď, doma vajcia, doma nes!“ Aj gazda sa snažil všetku robotu vopred urobiť, aby o sviatkoch vykonával len to najnutnejšie.

Večera začínala modlitbou

V Černovej na Štedrý deň pastieri navštívili tých gazdov, ktorým pásli dobytok a zavinšovali im pekné sviatky. Gazda sa odvďačil pastierom peniazom a ušiel sa aj kalištek pálenky. Už dlhodobo predtým sa mnohé lepšie, či vzácnejšie potraviny odkladali, „aby bolo na Vianoce.“ Vianočný stromček nemá dlhú históriu. Začal sa používať v nemecky hovoriacich krajinách v polovici 19. storočia a odtiaľ sa rozšíril po celej Európe. Vychádzal z tradície, aby na Vianoce bola v dome svieža zeleň, vetvičky... V našom kraji sa stromček vešal na strop nad stolom. Stromček pred Štedrým dňom zdobili rodičia, až kým deti nepospali. Ozdoby boli skromné: jabĺčka, orechy papierové ozdoby a až neskoršie medovníky a salónky. Mimoriadna pozornosť sa venovala príprave štedrovečerného stola. Všetko, čo bolo na stole, pri ňom, pod ním malo veľkú čarovnú moc. Večera začínala modlitbou celej rodiny okolo pripraveného stola. Jedlá na Vianoce s malými obmenami boli podobné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, aby boli ľudia zdraví. Kyslá polievka zo šťavy z kapusty s hríbmi a údenou rybou, ktorú na trhu predávali ženy zo Stankovian, Švošova, Rybárpoľa. Hustá hrachová, alebo krúpová kaša (Likavka), opekance na slano s bryndzou, alebo na sladko s makom a medom, uvarené sušené slivky a hrušky. V Liptovských Sliačoch slivky, alebo sušené huby so zátrepkou. A nechýbala ani hriata páleka.

Ryba na štedrovečernom stole symbolizovala nielen pôstne jedlo, ale šupiny aj množstvo peňazí

Veľká čarovná moc sa pripisovala zapaľovaniu sviečky a stole. Verilo sa, že na ktorú stranu a na koho sa po zapálení knôt nakloní, ten do roka zomrie. Veštilo sa nielen zo sviečky, ale aj z rozkrojeného jablka, orecha, všetko malo magický význam. Gazdiná nesmela počas večere vstať od stola, lebo by kvočky nechceli v hniezde sedieť na vajciach. Kto pri večeri veľa rozprával, toho mal vraj hájnik v hore prichytiť.... Ryba na štedrovečernom stole symbolizovala nielen pôstne jedlo, ale šupiny aj množstvo peňazí. Preto šupiny dávali pod taniere, či misky. Kto si šupiny odložil do peňaženky, nemal byť nikdy bez peňazí. Po večeri najstaršia dievka pozametala smeti a vyniesla ich vysypať pred dvere. Z ktorej strany zabrechal pes, odtiaľ mala mať ženícha (Likavka). V Bielom Potoku pred odchodom na polnočnú za vchodové dvere pripravili vedro s vodou. Po príchode domov vošiel prvý gazda, otvoril dvere so slovami: „Prv voda, než oheň, narodil sa Kristus Pán v tento deň.“ Pre obyvateľov obce bol oheň postrachom, lebo dvakrát dedina vyhorela. V Likavke z polnočnej utekali dievky a deti do potoka po vodu. Doma ju položili pod stôl a rodičia do nej vhodili peniaz. Kto prvý ráno vstal, toho mal byť peniaz. Verili v ozdravný a skrášľujúci účinok tejto vody, preto sa v nej ráno všetci poumývali.

Po večeri s koledami

Aké by boli Vianoce bez kolied a vinšovačiek s veršíkmi. Po večeri chodili deti pod obloky spievať koledy a vše sa im od gazdinej ušla sladká odmena, či drobný peniažtek. Zábavy až do Štefana boli zakázané. Na deň Božieho narodenia sa už mohlo jesť mäso či bravčové, alebo baranie. Do domu nesmela prísť žena ako prvý návštevník. Lebo ten, kto prišiel do domu prvý ovplyvňoval život gazdovstva v celom budúcom roku. A žena bez ohľadu na vek v každom prípade prinášala nešťastie. Naopak v usadlostiach vítali chlapcov a zdravých mužov, ktorí prichádzali s vinšom. V Liptovských Sliačoch sa hovorilo, že chlapci chodili časitovať. Ale vo väčšine dedín nebývalo zvykom , aby cudzí ľudia chodili v tento deň na návštevy.

Nech vo vašej rodine, domácnosti dodržiavate zvyky, či zachované vianočné tradície akékoľvek, alebo prežívate sviatky bez nich, prajeme vám, aby ste ich prežili v zdraví, v dobrej pohode a tak, ako ste si ich predstavovali.