Visutý most v Ružomberku

František DianSpoznávame RK5.5.2024

Tak ako vo svete, i v našom meste sa každý rok niečo deje. Niektorý rok je na udalosti skromný, iný je bohatý a nevieme čomu v spomienkach dať prednosť, o čom písať. Takým, výnimočne bohatým, bol rok 1960. Pripomeňme čitateľom najdôležitejšie zmeny v živote nášho mesta.

Po rokoch výstavby bol na Malinom Brde otvorený horský Hotel Malina. Pri jeho odovzdaní do užívania mal kapacitu 130 lôžok. Neskoršie poniže hotela boli postavené zrubové chatky, čím sa kapacita pre ubytovaných rozšírila. Hotel prevádzkovali Interhotely Ružomberok, štátny podnik, ktorý mal v prevádzke viacero horských ubytovacích zariadení v Stredoslovenskom kraji.

Dňa 6. februára 1960 nastala pre Ružomberčanov slávnostná chvíľa. Vtedy v bytoch , kde mali zakúpený televízor, sa po prvý raz rozsvietili obrazovky. Televízny signál začal prenášať vykrývač „TEREZA“ umiestnený na Kalvárii. Na výstavbe 35 m vysokého anténneho stožiara, elektrickej prípojky a celej stavby sa podieľali Okresný národný výbor a Miestny národný výbor v Ružomberku, fabriky SCP a BZ VIL a brigádnickou činnosťou stredné školy. Konštrukciu vysielača zhotovil kolektív šiestich inžinierov Vysokej školy technickej v Bratislave pod vedením docenta Gvozdjaka. Signál bol prijímaný z vysielacej stanice v Ostrave a pokrýval oblasť Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku. Kým pri začiatku vysielania bolo v Ružomberku 241 televízorov, tak o päť rokov neskôr mala televízor každá tretia domácnosť. V roku 1965 bolo v domácnostiach 1810 televízorov, 2637 rádioprijímačov a vo verejných budovách 3697 prijímačov rozhlasu po drôte.

V roku 1960 bolo Československo vyhlásené za socialistickú republiku, čo sa prejavilo v názve – Československá socialistická republika (ČSSR). Pre obyčajných dospelých ľudí sa zmenou názvu nič nezmenilo. Ale pre školákov áno. Od 1. septembra v základných a stredných školách dostávali žiaci učebnice a školské pomôcky zdarma s tým, že na konci školského roka učebnice vracali späť do školy. V ČSR si dovtedy asi 2 milióny školákov všetko kupovalo. Okrem učebníc dostali žiaci zdarma zošity,  perá, ceruzky, gumy, atlasy, štetce, náčrtníky, peračníky, rysovadlá... Pre rodiny s viacerými deťmi to bola vítaná pomoc v rodinnom rozpočte. Pre školy nárast distribučnej a organizačnej práce na začiatku a konci školského roka.  

V júni 1958 bola v Ružomberku rozsiahla povodeň. Vody Váhu a Revúcej zaplavili ružomberskú papiereň, železničnú stanicu, Malé domky za Váhom, nádvorie textilky (až 150 cm vysoká voda) a za obeť padol aj dolný drevený most oproti dnešnému TESCU. Horný drevený most (dnes lávka na začiatku Považskej ulice) bol už predtým neprejazdný. Zásobovanie textilky autami ako aj pracujúci v textilke museli niekoľko mesiacov chodiť do práce mostom oproti železničnej stanici a popod Čebrať po pravej strane Váhu. Od západnej strany sa chodci do textilky dostali mostom pre chodcov pri vyústení Čutkovského potoka do Váhu. Vedenie textilky hľadalo schodné riešenie pre spojenie s hlavnou cestou. Postavenie nového mosta by trvalo roky. Preto sa rozhodli pre postavenie visutého mosta pre chodcov na mieste odneseného dreveného mosta. Všetky prevádzky textilky, požiarnici, ľudové milície brigádnicky pomohli vykopať základy na ukotvenie mosta na oboch stranách Váhu. Strojárne textilky zhotovili konštrukciu mosta, natiahnutie lán a konečnú úpravu. Všetko stihli do decembra 1960. Visutý most začínal oproti vchodu do štadióna a na druhej strane Váhu vyúsťoval medzi rybárpoľským kostolom a tlačiarňou. Odvtedy visutý most slúžil tisíckam zamestnancov a verejnosti až do 21. 12. 1970, kedy bol do prevádzky otvorený nový železobetónový most v blízkosti vrátnice fabriky a visutý most bol odstránený.