Vojnové črepiny alebo ako vyzeralo oslobodenie Ružomberka

František DianSpoznávame RK6.4.2019

V Liptovských Sliačoch v marci 1945 urobili Nemci pohon na chlapov a zavreli ich do školy. Zo strachu ušli do hory Cyril a Ladislav Mrva z Vyšného. Nemci ich zbadali a miesto nich z domu zobrali otca a mladšieho brata. Museli sa vykúpiť kravskými zvoncami, ktoré Nemci použili ako poplachové zariadenie v domoch, kde bývali.

Dňa 4. apríla 1945 sa Nemci rýchlo zbalili. Zobrali so sebou niekoľko furmanov s vozmi, ktorí ich museli odviezť až do Kraľovian a Vrútok. Piateho apríla o 5:30 sa na Chotári objavili prví vojaci Červenej armády. Prvý prišiel mladý sovietsky dôstojník s ešte mladším guľometčíkom. Vymenili si s obyvateľmi niekoľko slov, pozreli do pivníc a utekali smerom na Ružomberok. Po okolí boli porozhadzované zbrane po nemeckej armáde. Milicionári našli jednu pancierovú päsť, ktorú chceli zneškodniť hodením do ohňa na Hŕbkach. Keď neexplodovala, Ondrej Rybák šiel naklásť na oheň a vtedy pancierová päsť vybuchla. Vyšiel z toho živý, len s potrhaným stehnom. Z nájdených zbraní a munície bolo veľa detí ranených i usmrtených.

Situácia v Liskovej, Liptovskej Lúžnej a Liptovskej Osade

Ustupujúci nemeckí vojaci v Liskovej rabovali a brali z domov čo sa dalo. Pri ústupe vyhodili do povetria drevený most cez Váh do Liptovských Sliačov a za posledným nemeckým vlakom, ktorý prešiel traťou 4. apríla, povytrhávali na to určeným zariadením koľajnice, zničili telefónne vedenie, zničili poštu... 5. apríla vstúpil do Liskovej obrnený automobil s vojakmi 1. československej brigády. Obyvatelia zo zachránených zásob poskytovali vojakom občerstvenie. Pod Mníchom však obrnené vozidlo narazilo na podmínovanú cestu a všetci vojaci zhoreli v plameňoch. Na oprave cesty popod Mních ochotne pomáhali občania Liskovej. Obnoviť železničnú trať sa podarilo už do 19. apríla, kedy po nej prešiel prvý vlak

V priestore Liptovskej Lúžnej a Liptovskej Osady sa medzi 28. marcom a 4. aprílom 1945 rozpútali prudké boje medzi príslušníkmi nemeckých jednotiek na jednej a sovietskymi a rumunskými vojakmi, podporovanými partizánmi, na druhej strane.

Keď zabíjali nálože

Ružomberok sa pripravoval na osud frontového mesta. Obyvatelia a zajatci 1. ČSAZ museli kopať postavenia pre guľomety a budovať obranné postavenia medzi Mikulášom a Ružomberkom. Obranné pozície pred Ružomberkom sa tiahli na línii Biely Potok – Priechod – Nad skalami – Martinček – Smrekov. Morálka nemeckých vojakov upadala. V Liptovskej Teplej popravili troch vojakov, ktorí sa chystali zbehnúť k partizánom. Od 27. marca začala z mesta evakuácia vojenského materiálu a vojakov na západ. Po prelomení nemeckej línie pri Liptovskom Mikuláši 4. apríla 1945 prešla Červená armáda a 1. ČSAZ do prenasledovania ustupujúcej nemeckej armády. Dňa 5. apríla po zrážkach vojsk pri Bešeňovej o 10:00 dorazili prví oslobodzujúci vojaci na východný okraj mesta. Pred ústupom nemecká armáda 4. apríla podmínovala a vyhodila železný most ponad Váh. Počas obhliadky zničeného mosta a jeho okolia explodovala na pravom brehu rieky nálož nastražená nemeckými vojakmi a zabila dvoch ženistov 1. ČSAZ. Na viacerých miestach boli podmínované a zničené cesty a železničná trať. Obyvatelia Rybárpola po zvítaní s československými vojakmi uvoľňovali zásekmi zatarasenú cestu pod Kuskovou vilou.

Vojnu pripomínali ešte nálože

Dňa 5. apríla o 9:00 prešli cez Černovú posledné ustupujúce nemecké jednotky. Vojnu pripomínali len explózie náloží pod mostmi, na železničnej trati a na hlavnej ceste. O hodinu neskoršie vstúpili do Černovej hliadky 1. ČSAZ a vyzvali obyvateľov, aby pomohli opraviť zničené cesty, aby armáda mohla rýchlo postupovať. Na oprave ciest sa zúčastnilo mnoho Černovčanov. Iní pomáhali prevádzať jednotky ČSAZ cez hrebeň Veľkej Fatry do tyla nemeckej obrany. Cez Hubovú prechádzal front 6. apríla a medzi prvými jednotkami postupujúcej armády bol aj rodák z Hubovej kapitán B. Bražina. Dňa 8. apríla 1945 potom generál L. Svoboda navštívil zborové veliteľstvo 1. československej brigády v Ľubochni.

Prichádza oslobodenie

Oslobodenie priestoru Bieleho Potoka pripadlo za úlohu 3. práporu a prieskumnému oddielu 4. brigády 1. ČSAZ. Streľbou z automatických zbraní vyvolali u nemeckých vojakov zaujímajúcich obranu v priestore Ludrovej paniku, ktorí sa začali sťahovať zo svojich pozícií. Asi 1 km pred Štiavničkou s 1. rotou poručík Kosťaňuk zlikvidoval odpor Nemcov na kóte 846 a prenikol do Bieleho Potoka. Nemci ustupovali pozdĺž Korytničky nadol i nahor. V oslobodenom Ružomberku naďalej platil zákaz vychádzania od 21:00 do 7:00 ráno. V platnosti ostalo aj dodržiavanie zatemnenia, zapaľovanie ohňov na voľných priestranstvách i zákaz dávať svetelná signály. Ukrývanie nemeckých a maďarských vojakov, špiónov a diverzantov sa považovalo za spolčovanie s nepriateľom. Až oslavy Dňa víťazstva 9. mája znamenali koniec týchto opatrení. Necelý týždeň po oslobodení koncertovala v parku pri nemocnici dychová hudba armádneho zboru a v Černovej bola tanečná zábava. Vojenská správa pod velením kapitána Šmelkova pôsobila v meste do začiatku júla 1945, po jej odchode prešlo riadenie života na Miestny národný výbor.

Archívne fotografie pochádzajú zo zbierky Petra Grieša z Klubu vojenskej histórie Vlkolinsky odboj, ktoré do zbierky venoval p. Veselovský z Liptovskej Osady. Fotografie neboli doteraz nikde zverejnené.