Vojtech Budinský – Krička (24.7.1903 – 5.1.1993)

František DianSpoznávame RK18.5.2025

Ružomberok je rodiskom mnohých významných osobností. Niektorí rokmi upadli do zabudnutia a iba monografie si pripomínajú ich zásluhy a celoslovenský význam. Takouto významnou osobnosťou a ružomberským rodákom bol aj profesor Vojtech Budinský – Krička.

V spomienkach na svoje detstvo kedysi povedal: „Narodil som sa na Ulici Zarevúca.  Odtiaľ som usilovne denne osem rokov pochodoval do gymnázia. Týmto smerom sa niesla moja túžba za školou, za vzdelaním. Doteraz mi v ušiach znie hlas zvona, ktorým „prímus“ zvolával študentov gymnázia vždy o trištvrte na osem. Otcov plat bol malý a pri rastúcich cenách moja starostlivá matka usilovným šitím vo dne v noci horko-ťažko zabezpečovala živobytie rodiny a štúdium troch detí.“

Po gymnaziálnom štúdiu odišiel do Bratislavy a na filozofickej fakulte študoval históriu a  geografiu. Skoro sa jeho záujem sústredil na archeológiu a etnografiu. Dostal sa na Jagelovskú univerzitu v Krakove, kde si prehĺbil vedomosti z týchto odborov. V roku 1931 z archeológie obhájil svoju prácu a bol menovaný doktorom. Stal sa kustódom archeológie v Slovenskom národnom múzeu v Martine.

Odtiaľ v roku 1933 viedli jeho kroky do Štátneho archeologického ústavu v Prahe. V roku 1939 sa vracia na Slovensko do funkcie riaditeľa Štátneho archeologického ústavu, ktorý viedol do roku 1950. Na Univerzite Komenského v Bratislave habilitoval v roku 1939 a stal sa profesorom. Bol učiteľom početnej generácie mladých slovenských archeológov, ktorá sa pod jeho vedením zaslúžila o to, že slovenská archeológia dosiahla  európsku úroveň. Od roku 1957 bol menovaný za vedúceho výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV v Košiciach.

So spolupracovníkmi Liptovského múzea v Ružomberku vytvoril expozíciu, ktorá podávala ucelený obraz o praveku a včasno historickom osídlení Liptova. Nie je možné v jednom príspevku podrobne vymenovať všetko, čo prof. Budinský za svojho plodného života urobil. Množstvo výskumov v teréne, odborných článkov v domácich i zahraničných odborných časopisoch, početné publikácie. Pri príležitosti jeho 70. narodenín mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavu“ na znak toho, že aj najvyššie štátne orgány si vysoko cenili jeho životné dielo.

Keď mal čas, do Ružomberka sa rád vracal. Osobitne na stretnutia so svojimi spolužiakmi - maturantmi, na ktoré aj takto spomínal. „Pravidelne sa schádzame ôsmi. Cítime, že voľajako stále viac patríme spolu. V roku 1975 sme sa rozhodli, že sa budeme stretávať ročne na čarokrásnom Malinom Brde. Tam sme doma, tam sa vybavujú naše spomienky na mladosť v našom gymnáziu. Sme roztratení po celom Slovensku. Keď nás však šťastný vietor zaveje do nášho mesta, stojíme pri starej budove gymnázia a zamyslíme sa s vďakou na darcov vedomostí a umenia, ktoré sme tu získali. I na tomto mieste vzdávame im úctu a vďaku. Niet už môjho rodičovského domu. Zastavujem sa predovšetkým na mieste posledného odpočinku môjho dobrého otca, vrúcne milovanej matky, nebohej sestry a brata, kde aj aj po skončení svojej práce a životnej púti spočiniem v matke zemi nad svojim milovaným Ružomberkom.“

Prof. Vojtech Budinský – Krička zomrel v Košiciach 5.1.1993. Pochovaný je tak, ako si prial, na ružomberskom cintoríne.