Voľby kedysi v Ružomberku

František DianSpoznávame RK9.2.2020

Na tom našom krásnom Slovensku sa opäť zvolebnieva. Zasa budú strany a hnutia sľubovať to, čo sa ani splniť nedá. Ale občan si už za tie roky na sľuby zvykol a neberie ich vážne. Ale nie o tom je náš príspevok. Chceme vám priblížiť obdobie, ako sa volilo v Ružomberku pred storočiami.

Prvé záznamy o voľbách v Ružomberku sú z roku 1598. Volilo sa veľké zhromaždenie – zodpovedajúce dnešnému mestskému zastupiteľstvu. Malé zhromaždenie – zodpovedajúce mestskej rade a úradníci mesta – magistrát. Všetci boli volení a voľby sa nazývali „Restauracia“. Termín volieb bol roky presne stanovený vždy od 1. do 6. januára každoročne až do roku 1763. Vtedy sa kalendárny rok zmenil, zosúladil s vojenským rokom /od 1. novembra do 31. októbra/. Voľby sa potom konávali vždy od 1. do 9. novembra. Pri zmene termínu v protokole mesta je zaznamenané. /V pôvodnom texte čítajte „g“ ako „j“./

„Aczkolwek od Pamatky Sveta woleny Pana Richtara Mesto toto Ruzomberok wzdy na Den noweho Roku zachowawalo. Nic meneg Slawna Stolicza Lyptowska sprjcziny nagwytseg a bes wsseczkeho Umensseny Slobuod pre oddanj Poctuw Wogenskeho Roku zacsjnagcze a 1. a Nowembris...“

Ostatný rok sa v takomto termíne volilo na obdobie rokov 1847/48. V roku 1948 boli voľby 17. – 19. mája a v roku 1849 14. júna. Do roku 1824/25 sa voľby konali každoročne. Ale od tohto termínu bolo volebné obdobie predĺžené na tri roky.

Napriek kráľovským výsadám a právu slobodne si voliť v Ružomberku richtára, od konca

16. storočia likavské panstvo rušilo jednu výsadu mesta za druhou. Aj voľba richtára podliehala odobreniu panstva. V protokoloch o voľbách je zoširoka rozpisované o vládcoch na Likave, kto mal kedy svadbu, kto kedy zomrel, ich tituly..., ale málo sa dozvedáme ako bol volený senát mesta, aké práva mali pri voľbe mešťania... Až v 19. storočí sa dočítame, že veľké zhromaždenie mesta v roku 1821 malo 101 členov: Ružomberok 52, Ludrová 14, Černová 14, Biely Potok 13, Vlkolínec 8. Malé zhromaždenie /rada/ mala 50 členov v zastúpení: 26, 7, 7, 6, 4. Dozvedáme sa aj to, že v pravidlách z roku 1845 sa uvádza, že „opití pri voľbách budú vykázaní a ak mali byť volení, musia byť vyškrtnutí.“ Oficiálne výsledky volieb boli vyhlasované v kostole.

Po voľbách členovia zhromaždenia – senátori skladali prísahu. Znenie textu bolo spočiatku rovnaké aj pre prísahu richtára, ale koncom 18. storočia sa text prísahy richtára upravil. Prísaha začínala slovami: „My wiwoleny, do poctu Muzov Czelu Obecz predstawugicich, prisahame, Bohu otczu...“ a ďalej sa vymenúva, že chcú dobre slúžiť, pri voľbe richtára neprijímať žiadne dary, neprihliadať na hnev, priateľstvo, závisť... že budú voliť len osoby, ktoré sú svedomité... nebudú vyzrádzať úradné tajomstvo... a záver prísahy bol „tak mi Pan Buh pomahag...“ Za svoju činnosť boli senátori finančne odmeňovaní. Ak sa niekto zo zvolených pri voľbách správal triezvo, ale v priebehu roka na zasadnutia prišiel pod vplyvom alkoholu, v roku 1843 sa na zhromaždení rozhodlo, že „jedine triezve hlavy môžu riadiť mesto.“ A preto opitý senátor má byť svojej hodnosti pozbavený.

Každý zamestnanec, ktorý mal úradný vzťah k mestu, teda bol členom senátu, alebo magistrátu od úradníka až po sluhu bol povinný zložiť v protokole predpísanú prísahu. Tak sa dozvedáme, že prísahu skladali hajtmani, boženíci, notár, vicenotár, pokladník, ale aj hájnici, dozorcovia jarmoku, noční strážnici, dozorcovia pivovaru, mlynov... Vonkajšie „ulice“ mesta mali v správe mesta svojich zástupcov, senátorov, nazývaných tiež boženíkmi. V mestských protokoloch nachádzame o nich zmienku po prvý raz v roku 1598. Zo začiatku boli z každej „ulice“ volení po dvaja „dedinskí starší“. Pomenovanie „dedinskí boženíci“ sa ustanovilo v roku 1718, ale neskoršie ich nazývali aj „dedinskými senátormi“. Aj oni skladali sľub pred starostom a sľubovali vernosť svojim pánom. Nemali právo výkonu trestu, ale boli sprostredkovateľom medzi „ulicami“ a mestom. Riešili protesty ľudí, zbojstvo, krádeže.. Pri voľbe richtára na znak poddanosti mestu po skončení procedúry svoje palice pod stôl zložili. Za zvolenie zaplatili mestu dohodnutú taxu. Ak vo svojej funkcii neposlúchli nariadenie magistrátu, alebo svojvoľne rozhodovali /ťažili drevo z hory, neposlali robotníkov na stavbu cesty.../ boli áreštovaní, alebo aj zbavení funkcie boženíctva. V neskorších rokoch sa počet zástupcov „ulíc“ upravoval. Aj mestské zastupiteľstvo menilo počet členov na 52 a neskoršie po roku 1865 aj na 78. Doteraz hovoríme len o voľbách do samosprávy mesta. Do Uhorského snemu bol za ružomberský okres po prvý raz v roku 1865 zvolený Pavol Madočáni.