Vtedy, v roku 1953

František DianSpoznávame RK30.7.2023

Spoznávaním histórie Ružomberka obohacujeme svoje vedomie o nové poznatky a predstavujeme si život jeho obyvateľov v pominutej dobe. V dnešnom príspevku sa vraciame k povojnovému roku 1953 ako ho v novinách Okresného úradu v Ružomberku „Tvárou k dedine“ videli a zapísali redaktori.

Bolo to budovateľské obdobie na každom úseku spoločnosti. Sceľovali sa súkromné pozemky , aby sa zakladali Jednotné roľnícke družstvá (JRD). Len v Martinčeku sa to akosi nedarilo. Možno ako prejav dobrej vôle ONV v Ružomberku darovalo obci autobusové spojenie s mestom. A úrad zo strany Martinčeka očakával založenie JRD. „V sobotu, 23. augusta 1953 bola slávnostne otvorená nová autobusová linka z Martinčeka cez Ružomberok do Černovej a späť. Občania Martinčeka sa konečne dočkali vytúženého cieľa – mať s mestom riadne dopravné spojenie. Na novom autobuse o 13:00 hod. na námestie v Martinčeku pri budove MNV (miestny národný výbor) prišla delegácia ONV na čele s predsedom Martinom Lenkom a slávnostne prestrihli širokú stuhu, na znak otvorenia autobusovej linky...“

Kinosály v tom čase neboli zriadené v každej obci. Ale aj obyvatelia týchto obcí túžili vzhliadnuť filmy, ako v iných obciach. „Putovné kino Československého štátneho filmu vyšlo ľuďom v ústrety a v spolupráci so štátnou osvetovou starostlivosťou a „osvetovou izbou“ v jednotlivých dedinách organizovali premietanie celovečerných filmov v kultúrnych domoch, alebo v triedach škôl. Ponúkali filmy: „Pyšná princezná, Pätnásťročný kapitán, Posledná mzda...“ Ale aj krátke filmy ako „Boj proti mandelinke zemiakovej“. Bol stanovený harmonogram premietania. Dňa 19. 6. – Hubová + Šôšov (Švošov), 20. 6. – Černová + Vila Ludrová, 21. 6. – Liptovská Lúžna + Liptovská Osada, 22. 6. – Vlašky + Vŕbie, 23. 6. – Liptovské Sliače + Biely Potok. Aj takto sa vtedy šírila kultúra do našich dedín.

Medzi titulkami filmov bol spomenutý krátky film o mandelinke (pásavke) zemiakovej. Vtedy to pre pestovateľov zemiakov bol veľký problém, pretože pásavky vedeli zničiť celé zemiačnisko. Ako prostriedok boja proti pásavke bol propagovaný a využívaný prášok DDT. A využíval sa hodne ako na družstevných poliach, tak v súkromí. Až ho neskôr v celej Európe zakázali. Lebo sa zistilo, že spôsobuje rakovinové ochorenia ľudí. Ale ľudia už roky konzumovali nasiaknuté a páchnuce zemiaky od prášku DDT.

V päťdesiatych rokoch bola široko-ďaleko, až v Prahe známa domáca pálenka „Komjaťanka.“ Bol to destilát z ovocia, cukru, obilia ale i kvasníc. Komjaťanci fľaše s pálenkou naložili do vlaku v Švošove a v Kraľovanoch preložili na rýchlik do Prahy. Nie div, že tajomstvo výroby preniklo aj do susednej Likavky, s ktorými sa Komjaťanci oddávna ráčili. Tak destilačná technika poslúžila na vypaľovanie aj keď nie tak slávnej „Likavčianky.“ Svadby, rodinné oslavy, kary sa bez domácej pálenky nezaobišli. Podomová výroba pálenky bola úradmi zakázaná a prísne trestaná. Pri destilácii nezabezpečovala dostatočné oddelenie nežiaducich splodín a ohrozovala zdravie ľudí. Preto polícia výrobu domáceho liehu trestala pokutami a prístroje zhabala. Previnilci boli v okresných novinách verejne pranierovaní.

V tom období v turistickom oddiele v Ružomberku sa začal udomácňovať nový šport – turistické orientačné preteky. „Starší dorastenci Ružomberka Milan Lipták, Pavol Lengyel a Jozef Vengloš, študenti Priemyselnej školy v Ružomberku na Majstrovstvách ČSR v Holštejne na Morave získali titul Majstrov ČSR. Pretekalo sa na 12 km trati so 6 kg záťažou v neznámom teréne len s mapou a buzolou.“ Ak sú vám mená povedomé, vedzte, že sa jedná o už nežijúceho J. Vengloša , medzinárodného experta futbalu a futbalového trénera, či P. Lengyela, lyžiarskeho funkcionára nielen v našom meste, ale aj v bývalom okrese Liptovský Mikuláš.