Výnimočné ženy

František DianSpoznávame RK18.8.2024

​V histórii Ružomberka bolo veľa osobností z rôznych oblastí života, ktorých činnosť a výsledky práce presiahli región a boli známe v celej Európe. Boli to prevažne muži. Ženám bola viac prisúdená starostlivosť o domácnosť a výchovu detí.

Napriek tradícii boli ženy, ktorých aktivita a angažovanosť vyústila do združovania sa a zakladania spolkov, ako bola Živena. Aktívne boli aj v osvetovej a divadelnej činnosti. Z viacerých výnimočných žien si v príspevku pripomenieme nasledovné. 

​Bohdana Škultétyová, rod. Makovická (1865 – 1935)

​Bola dcérou Božetecha Makovického, manželka intelektuála Jozefa Škultétyho. Nemala vysoké ambície angažovať sa vo verejnom živote. S jej menom sú spojené preklady z ruskej realistickej literatúry. Menej sa vie o jej redaktorskej činnosti do Slovenských pohľadov. Starala sa o predplatiteľov, viedla účtovníctvo, korešpondenciu, vykonávala korektorské práce. Bola funkcionárkou Živeny. Preklady z ruskej literatúry publikovala v Slovenských pohľadoch, Národných novinách a v Živene. Preložila aj niekoľko literárnych diel z poľštiny a nemčiny.

​Gizela Fridrichová (1867 – 1948)

​Narodila sa v Ružomberku v učiteľskej rodine. V ružomberskej verejnosti vo svojej dobe ju ináč nevolali len „slečna Giza“. V tlačiarni K. Salvu sa vyučila za sadzačku a u neho ostala aj pracovať. Ona nielen slovenské časopisy a knihy sádzala, ale ich aj šírila medzi pospolitý ľud. Bola členkou všetkých slovenských spolkov, ktoré v Ružomberku v období monarchie fungovali. Mala rada divadlo a zapojila sa do ochotníckej činnosti v Občianskej besede, Živene a v Matici slovenskej. V roku 1924 bola v Ružomberku zriadená prvá mestská knižnica. Gizela Fridrichová bola jej prvou knihovníčkou. Túto funkciu vykonávala až do roku 1939. Za dlhoročnú osvetovú a knihovnícku prácu jej mesto priznalo „penziu z milosti v sume 3000 korún ročne.“ Posledné roky svojho života si privyrábala ako uvádzačka v Kine Apollo.

​Frida Bachletová – Hluchá (1901 – 1969)

​Vyrastala v chudobnom robotníckom prostredí v Ružomberku. Lásku k divadlu nosila vo svojom srdci od skorej mladosti. Ochotnícku kariéru začala ako sedemnásť ročná v Občianskej besede a v ochotníckom krúžku papierní. V roku 1922 sa vydala za člena Národného divadla Rudolfa Bachleta. V roku 1928 vystupuje už ako profesionálna herečka v divadle v Košiciach. Nasledovali úspešné divadelné role v Nitre, Prešove, Martine, v Prahe a napokon v Národnom divadle v Bratislave. Stvárňovala aj tie najťažšie divadelné postavy. Uplatnila sa aj v televíznych inscenáciách a vo filme. Za svoju hereckú prácu jej bolo udelené vyznamenanie – Zaslúžilá umelkyňa. Zomrela predčasne v Bratislave v roku 1969.

Elena Ackersmanová – Petráneková

​Narodila sa v Ružomberku a tu prežila svoje detstvo a mladosť. V roku 1922 zmaturovala na ružomberskom gymnáziu. Nasledovalo štúdium farmácie v Prahe. Po skončení štúdia začala pracovať v lekárňach, ale pre jej politickú angažovanosť bola prepustená z práce. V roku 1936 odchádza ako interbrigadistka do vojnou zmietaného Španielska. Nastúpila do poľného lazaretu J. Á. Komenského. Po porážke povstania v roku 1938 sa vracia do Prahy. Za okupácie opúšťa republiku a v Krakove sa hlási do formujúceho zahraničného odboja. V skupine ĽudvíkaSvobodu odchádza do Buzuluku. V 1. československom armádnom zbore prekonala celú vojnovú cestu z Buzuluku až do Prahy. Pri oslobodení Ružomberka nakrátko navštívila svoju rodinu, aby sa vrátila ku svojej jednotke. Po oslobodení vykonávala rôzne funkcie v armáde na Ministerstve národnej obrany. Za svoju prácu a zásluhy v armáde dosiahla hodnosť plukovníčky.