Výroba papiera oslavuje výročie

František DianSpoznávame RK8.3.2026

Ak niekto spomenie Ružomberok, spája mesto s papierňami, futbalom, basketbalom. A nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Je na to aj dôvod. Osobitne s existenciou fabriky - celulózky a papierní. Veď výroba papiera, sprvu vyrábaného ručne, má 305 rokov. Úctyhodný vek zaspomínať na začiatky výroby.

V Európe sa v dávnych časoch papier vyrábal zo starých handier, ktoré boli utkané z prírodných materiálov. Prvá manufaktúrna papiereň, blízko Ružomberka, bola v Liptovskom Michale. Je takmer isté, že práve odtiaľ prišiel majster papiernik, ktorý zaúčal prvých výrobcov papiera aj v Bielom Potoku, na Jaziercach. Prvá zmienka o papierenskom mlyne v Bielom Potoku  je z roku 1721. Historici predpokladajú, že v ružomberskej manufaktúre papier vyrábali už pred týmto rokom. Nie sú však písomné doklady a nezachovali sa ani mená prvých papierenských majstrov. Preto rok 1721 pokladáme za začiatok papierenskej tradície v našom meste. 

Papier sa vtedy vyrábal v papierenskom mlyne. Handry na výrobu papiera po dedinách skupovali handrári a predávali ich papierenskému majstrovi. Ten následne handry roztriedil podľa farby aj materiálu, postrihal na cca 2 cm, dal do vopred pripravenej jamy, posypal vápnom a nechal prehniť. Po asi jednom mesiaci ich vybral, prepláchol na potoku a vložil do kadí z dubových kmeňov so železným dnom. Do kadí nanosil vodu a za pomoci jednoduchého zariadenia - stupami, poháňanými vodným kolesom nechal rozdrviť handry na jemnú, ale vláknitú kašu.

Papierové mlieko načierali do sít, rovnomerne utriasli a potom medzi plstencami lisovali, aby odstránili vodu. Vzniknuté hárky sušili zavesené na povale. Po usušení uhladili hárky hladiacim kameňom, neskoršie valcami. Hárky o rozmeroch približne 43 x 52 cm skladali a balili. Tak vznikal ručne vyrobený písací papier. Na site bol pripevnený vodoznak. Niekedy to bola ruža z erbu Ružomberka, inokedy postilión na koni, alebo nápisy Rosnbers, Pro patria, Rosenberg.

Prvý papierenský mlyn dlho nevydržal, pretože v roku 1749 na rovnakom mieste nákladom 326 zlatých a príspevkom od mesta 254 zlatých postavil Tomáš Ruber nový papierenský mlyn. Ruber za nájom mestu ročne platil 30 zlatých a tri hárky papiera. Mlyn mal dvanásť stúp na rozbíjanie papieroviny z handier, jeden holene (mlyn) s tridsiatimi nožmi na valci z ocele, kovový lis na lisovanie hárkov, kotol na varenie gleja a drevené kade na rozomletú látku. Súčasťou papierne bol byt pre majstra, stajňa a lúky okolo mlyna.

Keď Rubber zomrel (1754), papiereň prevzala jeho manželka a majster Bobot, za ktorého sa vdova v roku 1759 vydala. Po jeho smrti ďalšími nájomníkmi papierne boli Ondrej Sampor a Martin Vozník z Ružomberka. Vozník mal v nájme papiereň najdlhší čas, do roku 1808. Prerobil drevenú stavbu na murovanú, ktorej ostatky sú do dneška badateľné. Od roku 1824 bol novým nájomníkom Juraj Lukáč z Liskovej. Vytrval až do roku 1847. Po jeho odchode mesto nenašlo nového nájomcu a papiereň zanikla. Dôvod bol jednoduchý. V Európe sa už vyrábal kvalitnejší papier priemyselnou výrobou z drevnej hmoty.

Za obdobie manufaktúrnej výroby papiera uvádzajú záznamy 9 papierenských majstrov. Výroba papiera po zániku ručnej výroby nezanikla. Papierenský mlyn o niekoľko desaťročí nahradili nové fabriky až po súčasnú fabriku Mondi SCP.