Z histórie pošty v Ružomberku

František DianSpoznávame RK9.6.2024

Pominul čas, kedy úradnú poštu, súkromné zásielky k adresátovi dopravovali kuriéri, cestovatelia, alebo osobitní poslovia. Dnes si to ani dobre nevieme predstaviť.

Veď v súčasnosti za niekoľko sekúnd sa môžeme spojiť telefonický s osobou na opačnej strane zemegule a finančné transakcie môžeme vykonať za niekoľko minút z pohodlia domova. Prvé poštové spojenia začali fungovať začiatkom 16. storočia na trase Viedeň – Brusel a potom na trase Viedeň – Rím. Hoci z rozkazu cisára na území Slovenska bola prvá cisársko-kráľovská poštová linka Bratislava – Košice cez Ružomberok vybudovaná v roku 1558, Ružomberok mal poštovú stanicu a poštmajstra menom Gorik už v roku 1555. Ako to bolo s poštou v týchto dávnych časoch?

Poštmajstrami mohli byť len uhorskí príslušníci a to zemania. Plat dostávali v hotovosti, alebo formou naturálií. Často veľmi oneskorene, na čo sa neraz sťažovali. Preto mali aj iné zamestnanie a vlastné hospodárstvo. Požívali rozličné výsady: neplatili dane, neodvádzali desiatky, dávky, boli oslobodení od mýta, od ubytovania vojakov. Pošta bola dopravovaná pešími poslami, alebo na koňoch, neskoršie na vozoch. Rýchlu poštu štafetovým spôsobom dopravovali vo dne a v noci. Každá poštová stanica musela na prepriahanie chovať kone. Ružomberský poštmajster choval dva kone, ale hlavné stanice v Bratislave a  Košiciach chovali po päť koní. Rýchlosť dopravy listov sa líšila. Obyčajný list z Nitry do Ružomberka v roku 1810 prešiel za 4 a pol dňa. Rýchla, štafetová pošta dopravila list z Bratislavy do Ružomberka v roku 1762 za dva dni a dve noci. Obálky na listy v tom čase ešte nepoznali. Napísaný list bol osobitne poskladaný, zapečatený voskom a niekedy aj špagátom previazaný a zapečatený. Obálky na listy sa začali používať až začiatkom 19. storočia. V roku 1850 boli v Rakúsko-Uhorsku zavedené poštové známky a porto sa prestalo platiť. Pošta na linke Bratislava – Košice a neskoršie Ružomberok – Banská Bystrica premávala obojsmerne sprvu raz a neskoršie dvakrát do týždňa.   

Okrem prepravy poštových zásielok, od roku 1805 začali na linke Bratislava – Košice prepravovať aj ľudí v uzatvorených poštových vozoch. Preprava súkromnej pošty a ľudí bola spoplatnená. Záležalo od vzdialenosti, počtu prejdených poštových staníc, či cestujúci sedel vo voze, alebo vonku na prednom sedadle vedľa postilióna. Predpísaná bola aj výška prepitného postiliónovi a príspevok na mazadlá na voz. Tým, že bola zavedená osobné preprava osôb aj cez Ružomberok, našlo to odozvu aj vo vodoznakoch na papieri vyrobenom v mestskom papierovom mlyne na Jaziercach. Ján Hlaváč v rokoch 1817 – 1821 použil vodoznak postilióna na koni. Juraj Lukáč v rokoch 1824 – 1847 mal vodoznak postiliónovej trúbky. Priemerná rýchlosť prepravy osôb sa pohybovala asi 1 uhorskú míľu za hodinu (8,5 km/hod.) Záviselo to aj od terénu a stavu ciest, ktoré boli úzke, kľukaté, neupravené, neudržiavané. Taká cesta, ako poľná, viedla aj cez Ružomberok. „V suchom čase plná prachu a za výdatných dažďov sa menila na barinu, do ktorej po osi kolies zapadali poštové vozy. Prechod takouto cestou sa stával nemožným a životu nebezpečným.“ Cesty a mosty upravovali mestá len vtedy, keď očakávali významnú návštevu. Hoci to bola ich povinnosť, v inom čase sa o cesty nestarali. Cestujúcim na dlhej a nepohodlnej ceste slúžili na odpočinok zájazdové hostince, osamele stojace pri ceste. Takým bol pri Ružomberku hostinec „Vlčia jama“ a „Sestrč“.

Poštovým vozom a cestujúcim v nich hrozilo na začiatku 18. storočia rozšírené zbojníctvo. Cesty, prechádzajúce cez les, boli pre zbojníkov príležitosťou na prepadnutie a okradnutie cestujúcich. V Liptove bol na prepadávanie povestný les pri Čemiciach, preto ho na rozkaz panstva nechali vyklčovať. Aj v ďalšom storočí, hoci zriedkavo, prepady poštových vozov pokračovali. V roku 1865 medzi Ružomberkom a Liptovským Svätým Mikulášom bol prepadnutý poštový voz a zlodej Tretjak ukradol 5340 zlatých. Dolapili ho v Liptovskej Osade a odsúdili na päť rokov väzenia. O budove pošty, ružomberských poštmajstroch a iných zaujímavostiach  by bolo možne oveľa viac napísať.                     V druhej polovici 19. storočia aj pošta prechádzala technickými zmenami a zavádzala technické novinky. Prvú telegrafnú linku medzi Bratislavou a Viedňou vybudovali v roku 1847. Ružomberok požiadal cisársko-kráľovský komisariát telegrafie o zriadenie telegrafnej stanice. V roku 1865 bola telegrafná stanica v Ružomberku zriadená a v tom roku bolo z nej odoslaných 2 137 telegramov a prijatých 2 342. Prvý telefón v Ružomberku mala továreň na celulózu Jakub Klein a spol. v roku 1898. V rovnakom roku bol aj na pošte inštalovaný verejný telefón. Prvé vlaky s poštou začali premávať cez Ružomberok v roku 1871. Na starú prepravu pošty na koňoch potom ostali len spomienky.